Isto, všetci si teraz povieme, že my predsa vieme, ako by sme sa zachovali. Ale vieme? Často som sa zaoberala všeliakými hypotetickými situáciami a ako by som ich riešila, ale po čase som zistila, že ono je to vlastne jedno. Pretože v skutočnosti nikdy nebudeme vedieť úplne všetky okolnosti, ktoré nastanú a často sa zachováme ináč, ako sme si mysleli, lebo ... lebo všetko je ináč. Preto málokedy vynášam súdy nad inými. Preto si myslím, že najdôležitejším faktorom pre manželstvo je empatia, tolerancia a dobré srdce, u obidvoch. A tie sa človeka prejavia veľmi skoro. Empatia ani tolerancia ani dobré srdce sa totiž nedá dlho predstierať (povedala by som, že vôbec).
Ak je na to, aby sme mali dobré manželstvo, potrebné poznať partnera dlhšiu dobu, tak ja som buď výnimka (ako nás vždy hreje, keď sme výnimoční :-)), alebo som mala z pekla štastie a stretla som muža, čo mi bol súdený. Tak, či tak, vydávala som sa po troch mesiacoch od momentu zoznámenia s Markom. O ruku ma požiadal 6 týždňov po zoznámení a ja som si bola natoľko istá, že je ten pravý, že som povedala svoje áno. Síce sme oslávili tohto apríla iba 13 rokov spoločného života (ani sa mi to nezdá), ale naše manželstvo je stále silné a viac sa utužuje. Prešli sme mnohým. Začínali sme s holými zadkami, bez jedinej pomoci. Mark mal jedno auto, veci na oblečenie a jeho automechanické náradie. Ja ani toľko nie. Mark nepozná otca a jeho mama je na invalidnom dôchodku a ledva prežíva. Museli sme zo začiatku čeliť útokom jeho bývalej priateľky, neočakávanému narodeniu jeho tretej dcéry, o ktorej ani nevedel (Priletel mi do života anjelik), ale zvládli sme to všetko. Máme svoje muchy a rozmary, vieme sa obaja niekedy zaťať (našťastie nie vždy naraz), a tiež sa vieme pohádať tak dobre od pľúc (väčšinou na blbostiach, na tých dôležitých veciach sa vieme človečensky dohodnúť). Ale my sa aj vieme spolu dobre zasmiať (a hlavne často). Vieme zobrať život z tej svetlejšej stránky a vieme si vážiť jeden druhého. Stále vieme, že ťaháme pevne spolu za ten istý koniec lana, nech sa deje čokoľvek. A tak viem, že keď, nedajbože, prídu horšie časy, tak sa znovu navzájom podržíme.
Ako hovorím, mala som z pekla šťastie.
