Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík: Zo života nevážne, Foto-články, Na rozmedzí, Moja rodina, Moje úlety, Pohľad do duše US tínedžera, ...iba slová, Kobyla - filozof, Tam za vodou v rákosí, Súkromné, Nezaradené
Ako dieťa som vždy chcela vedieť hrať na klavír. Žiaľ, k hodinám klavíru som potrebovala jednu nevyhnutnú vec. Samotný klavír. Vtedy moja rodina nemala dosť peňazí na zakúpenie tohto nástroja. Dnes stojím pred dilemou znova, zakúpiť klavír či nezakúpiť. Rozdiel je snáď len v tom, že človek prehodnocuje iné hodnoty, nie len tie peňažné.
Priznám sa, že nerada píšem burcujúce články, v ktorých sa snažím diktovať druhým, čo je správne alebo nesprávne. Neberte preto ani tento článok ako diktujúci, prijmite ho skôr ako apel. Vianoce sú aj o daroch, hoci si to mnohí nechcú priznať a hrdia sa nekonzumným štýlom života. Ja to nepopieram a preto vás prosím, áno, prosím, aby ste dali svojim najbližším aj vy dar, ktorý vás nebude stáť vôbec nič a predsa ním vaši najbližší získajú najviac, čo im môžete dať. Vás. A preto vás prosím, pripútajte sa predtým, než začnete šoférovať.
Schovalo sa totiž za pár vechtíkov oblakov. Zaujímavo iba malý kotúčik, v podstate ničím zaujímavý. A potom sa schovalo za ešte viac oblakov a zmizlo úplne. Ostalo po ňom iba jemne rozptýlene svetlo, jednoznačný dôkaz, že nás neopustilo. Je zvláštne, že ho môžeme v jeho plnej kráse pozorovať bez ujmy iba nepriamo. Keď svieti jasne na oblohe a jeho lúče sú všade okolo, zohrievajú nás až do morku kostí a cítime ho aj cez zatvorené oči, sa na jeho veľkolepú krásu nedokážeme pozrieť. A potom som sa musela zamyslieť.Čo keď je Boh ako slnko? Venované pre standy a ardea.
Vonku svieti mesiac, cvrčky cvrlikajú o dušu a ja práve robím svoj večerný rituál ukladania sa do postele. Natrasiem vankúš, lebo viem, že bez toho o mňa ani len nezavadíš. Všuchnem sa pod perinu, zhasnem svetlo a zatvorím oči. Zatvorené oči sú tiež dôležité, to už viem. Lebo nemáš rád, keď ťa vidím prichádzať. Rád prichádzaš nečakane. A tak ja roztúžene čakám iba na teba, s chvejúcimi sa mihalnicami a pootvorenými perami.
Mám dosť neobvyklú záľubu. Rada chodím s Markom na vrakoviská, keď potrebuje nejakú súčiastku do auta. Vrakoviská majú takú neobvyklú atmosféru. Nie, nenazvala by som ju ponurou, ale majú takú divnú náladu nedefinovateľného zármutku. Napriek tomu, tam chodím rada. Vznáša sa tam totižto taká melancholická radosť s posmrtnej užitočnosti.
Na začiatku bolo slovo. Možno bolo a možno nebolo. Jedno je však isté. Svetlo prišlo až po slove. Z toho jasne vyplýva, že Boh bol viac verbálne ako vizuálne založený. Je to celkom príjemné zistenie, lebo aj ja som viac verbálne založená. Tak ma teší, že mám niečo spoločné s Bohom. A kedže Boh bol aj grafoman (súdiac podľa Biblie - slova Božieho), tak to znamená, že bol aj dosť ukecaný. Celkom ako ja.
