Zdá sa mi, že momentálne prevládajú na Slovensku negatívne emócie. Možno je to aj tým, že ľudia nechtiac prenechávajú veľkú moc a kontrolu nad ich emóciami neznámym ľuďom. Napríklad, koľkokrát ste počuli (či čítali) ako sa ľudia sťažujú na neochotu, či až na nevraživosť personálu v službách, na ľudí v MHD, či na správanie ľudí okolo nich . Sťažovanie sa nás napĺňa negativnymi emóciami, ktorá sa potom prenášajú ďalej do okolia. Ak poviete, že Vám niekto pokazil deň, práve ste mu dobrovoľne odovzdali kontrolu nad Vami a Vaším dňom. Ja preto cudzej osobe nikdy nedovolím, aby ovplyvnila môj deň. Ukážem na príklade, prídem do obchodu, a čakám s košíkom na zaplatenie. Pokladníčku pred polhodinou zdrbala vedúca, lebo má manko a strhne jej to z platu, a tak má zlú náladu. Zákaznik predo mnou sa na ňu tiež tvári kyslo, lebo mu nedala tú cenu, čo je na akcii (za čo však ona nemôže, že kasa jej vyhodila inú cenu), handrkuje sa s ňou a rada rastie spolu s nervozitou vo vzduchu. Zákazník predo mnou odchádza a pokladníčka sa namosúrene pozrie na môj veľmi plný košík. Ja ku pokladni pristúpim z milým úsmevom a pozdravom. Napriek tomu, že by jej profesionalita mala zabrániť jej namosúrenosti, zjavne nie je profesionálka (napokon, aj ona je len človek) a teda je na mne, aby som urobila situáciu príjemnú pre obe strany. Preto úsmev. Verte tomu, že poväčšine tento prístup zmení namosúrenú tvár na úsmev, prípadne ústretovosť. Ak nie, v duchu pokrčím ramenami a milý úsmev si podržím až do konca. Na záver sa veľmi pekne a úprimne poďakujem a pozdravím. Pretože táto osoba prekríži moju cestu na 10 minút a nedám jej kontrolu nad mojou momentálnou náladou.
Osobne mám nasledovnú filozofiu. Riešenie akéhokoľvek problému, či konfliktu sa rovná negatívnym pocitom. Ak teda nastane nejaký problém, rozhodnem sa, koľko energie chcem do toho investovať. Ak ho nemôžem ovplyvniť, nechám to tak a ďalej sa neštvem, lebo ubližujem iba sama sebe. Ak ho ovplyvniť môžem, tak tiež ešte zvážim, či je konflikt dostatočne dôležitý, aby vôbec stál za to. Ak nie, nechám to tak. Nesťažujem sa neskôr Markovi, kamarátom, kolegom (či na blogu :-)). Samozrejme, že záleží aj od mojej momentálnej nálady, či niektoré maličkosti nechám plávať, alebo či ich budem riešiť kvôli princípu. Ak je konflikt dôležitý a vyžaduje riešenie, tak sa ho snažím riešiť. Ak som urobila naozaj všetko pre vyriešenie problému a nevyšlo mi to, tak to započítam do prehry a pustím to z hlavy, pretože to už nijak neovplyvním. Myslím si, že práve to je niekedy kameň úrazu. Nevedieť si priznať prehru a držať sa ako zahryznutý pitbul do mŕtvej veci. Ešte horšia situácia je, keď človek neurobí nič na vyriešenie situácie, ale tiež to nenechá plávať ( a pení a pení). Začnú sa v ňom hromadiť negatívne pocity, ktoré ho robia nepríjemným pre iných a cyklus sa uzatvára, nakoľko emócie (negatívne, ale aj pozitívne) sa ľahko prenášajú na iných. A preto netreba čakat na druhých, aby urobili prvý krok; buďte veľkodušní a vykročte ako prví. Verte, že neoľutujete. Nebudem sa zaoberať konfliktmi z blízkymi osobami, pretože tie sú komplikovanejšie a ja tu nechcem písat román. :-)
Moja daľšia filozofia je byť sama sebou. Nebáť sa povedať si svoje názory. Moje názory sú moje a nie každému sa budú páčiť. Prečo sa nechávať zbytočne ovplyvnovať tým, čo si o mne iní pomyslia, alebo že niekomu neulahodím. Tým im zase dávame kontrolu (pretože tí iní ľudia teraz ovplyvňujú naše mysenie, či konanie). Ja som vo svojom živote prišla na to, že nikdy neuspokojím všetkých ľudí. Vždy sa nájde niekto, kto na mne bude videť len moje chyby (lebo nikto nie je dokonalý), kto ma skritizuje za to, či za ono. Názory mením na základe vlastného uváženia a skúseností a niekedy pod prehodnotením konštruktívnej kritiky, ale nikdy nie pod tlakom toho, že nezapadám do zabehnutého stereotypu. Som veselá osoba a životom prechádzam s úsmevom na perách (pretože úsmev, tak ako aj zavrčanie sú opätované inými), snažím sa byť človekom, ktorého môžem milovať a rešpektovať. Viem, kto som. A viem tiež, že moja rodina sa za mňa nehanbiť nemusí.
Preto tvrdím, že je len na nás, či sa vzdáme kontroly nášho života v prospech neznámych ľudí.
