Keď odhliadneme od neplodnosti, tak si myslím, že jedným zo základných atribútov klesajúcej pôrodnosti je práve vyspelosť spoločnosti. Spoločnosti, ktorú zrazu začne strašne zaujímať dieťa a jeho práva. Nie, nechcem aby ste si mysleli, že si myslím, že zákony na ochranu dietata sú zlé, iba chcem poukázať, že je to taká dvojsečná zbraň. Dieťa sa stáva posvätnou modlou spoločnosti, psychológovia sa začínajú venovať psychózam dieťaťa, zákony zakazujúce telesné tresty, blogy odsudzujúce matky v situačnych momentkách, ktoré dieťaťu niečo nepekné povedali, okoloidúci sa začnú vyjadrovať ku výchove detí náhodných ľudí. A samozrejme mladí ľudia, ktorí sú zodpovednejší a vzdelanejší ako pred 100 rokmi, si plne uvedomujú túto ťarchu zodpovednosti za nového človečika. Nielen za jeho dorastenie do dospelosti, ako to bývalo zvykom, ale zodpovednosť za jeho psychické problémy, za jeho pokrivenú osobnosť, za jeho traumy z detstva, za ktoré bude jedného dňa na gauči viniť svojeho rodiča.
A vy sa ešte divíte, že sa ľudia boja mať deti?
Však ten chudák rodič je len obyčajný človek. Ale žiadame od neho, aby bol špičkový odborník v psychológii dieťaťa, v problémoch správania, vo vzťahoch medzi rodičom a dieťaťom, vo vzťahu s vlastným partnerom. A veru moji milí, taký mladý človek, nakoľko ma posvätnú povinnosť byť neomylným a nikdy nepoškodiacim krehučkú dušičku svojho pokladu, sa pod tlakom svojho strachu z omylnosti rozhodne, že on by asi dobrý rodič nebol. A preto si myslím, že najviac detí sa rodí práve tam, kde dieťa až tak veľa neznamená a kde maju viac iných problémov ako to, či niekto capol dieťaťu jednu po zadku.
