Dve slová. Biologické názvy na pomenovanie prirodzených častí nášho tela. Dané prírodou. Nič umelé, či neprirodzené. Napriek tomu, aj pre mnohých dospelých ľudí nevysloviteľné bez zábran. Zaujala ma však aj iná rovina ohľadom týchto slov. Okrem úst (ktoré sa tiež dajú využiť aj na sex a tak teda spadajú do úvahy), na žiadny iný orgán nášho tela neexistuje tak vela silne zafarbených pejoratívnych pomenovaní a vulgarizmov ako práve na penis a vagínu, či akt samotneho sexu. Je tiež zaujimavé, že sú to práve orgány, ktoré nie len že splňujú dôležitú biologickú funkciu prežitia jednica (v prípade úst) a rodu, ale poskytujú nám (aspoň teda väčšine, ktorá je so svojim telom v mentálnej pohode) veľký pôžitok. A tak je to taký paradox, že práve orgány poskytujúce nám príjemné pocity, sú najhojnejšie využité k dehonestácii človeka. Prečo? Naozaj nechápem.
Naša spoločnosť je dosť nekonzistentná, čo sa týka sexu a jeho zobrazenia. Úsmevne si spomímam na aféru s Janet Jackson, keď bola v polčase veľkého zápasu na sekundu odhalená jej bradavka. Nikto by si to ani nevšimol a celá záležitosť by upadla do zabudnutia, keby sa toho pohoršene nechytilo pár kresťanských skupín. Takto sa spomínaných pár stotín sekundy stalo najvyhľadávanejším videom na Youtube a najprehrávanejším momentom na TiVo (niečo na štýl Magia). Na druhej strane, ani pes nebrechol po tom, že hneď po skončení zápasu sa vysielal Family Guy, kreslený seriál, ktorý je často nie len dvojzmyslený, ale ide priamo na telo. (Mimochodom celkom fajn seriál). Je nahá bradavka skutočne škodivejšia pre deti ako kreselné sexuálne náražky a mimochodom, keď sme už pri tých deťoch, ktoré dieťa si radšej pozrie nejaký futbalový zápas ako kreslený seriál?
Uvažovala som, prečo sa tabu okolo sexu vytvorilo. Zo sociálneho hľadiska, je sex potrebná biologická funcia pre prežitie spoločnosti. Presne tak isto ako dýchanie, či jedenie je potrebné pre prežitie jedinca. Myslím si, že jedna rovina sexu v súkromi je kvôli veľmi prozaickým dôvodom. V čase koitusu, keď sme hlboko ponorený do sveta hormónov a rozkoše a nič okolo seba nevnímame, sme relatívne bezbraní pred svetom. Sex je v prírode, kvôli prežitiu, rýchlovka. Málo zvierat ma koitus dlhšie ako pár desiatok sekúnd. Málo zvierat má tiež sex mimo páriacej sa sezóny, aby sa čas strávený bez možnosti obrany minimalizoval. Taktiež vo chvíli orgazmu strácame kontrolu nad svojimi vnútornými emóciami a citovo sa viac odhaľujeme, a preto nemáme záujem, aby sa na nich podieľal celý svet. Dokonca si myslím, že sme pri sexe viac obnažení psychicky ako fyzicky. Ale skutočné tabu začalo, až nástupom kresťanstva. Napríklad takí Rimania pred príchodom krestanstva boli známi svojím dosť neviazaným sexuálnym životom. (Som si istá, že niekto v diskusii prehlási, že práve to spôsobilo úpadok Rímskej ríše. :-D) Cirkevní hodnostári vedeli veľmi dobre čo robia, keď vyhlásili smilnenie za hriech. Ono sa totižto ľahšie citovo vydierajú ľudia, ktorých za niečo hryzie svedomie, ako ľudia, čo sa cítia bez viny. A úprimne povedané, oveľa viac ľudi zosmilní, ako ukradne či dokonca zavraždí. A tak sa z normálna ľudská sexualita premenila pod kontrolou cirkvi na jednu obrovskú manipuláciu davu. Pretože vedeli, že sexuálny pud je veľmi silný (podľa mňa druhý najsilnejší, hneď po pude sebazáchovy). Ale nech im nekrivdím, nemyslím si, že to bolo zo strany cirkvi prvé komerčné využite sexu (pokiaľ viem, tak sa odpustky kedysi kupovali). Sexuálny pud je najčastejšie využitý inštinkt pre ľudské obohatenie sa a manipuláciu. Či už zo strany toho najpriamejšieho, ako prostitúcia (nie nadarmo sa hovorí o prostitúcii, že je to najstaršie remeslo) a zlatokopectvo, cez subliminálne, ako sú médiá a reklama, až po manipulovanie masami, ako v prípade cirkvi. Ak poviem, že sex je hlboko zakorenený prirodzený inštinkt prírodou a somaticky ovladaný hormónmi, stále sa nájde niekto, kto mi povie, že od zvierat nás delí to, že vieme svoje pudy ovládať. Možno, ale rozhodne sme jediní, ktorí vedia tento inštinkt zmanipulovať u iných a využiť k našej výhode.
Ale sex je prirodzený, normálny a ľudský, a podľa mňa by malo byť celkom prirodzené, keď sa o ňom verejne rozpráva, či dokonca aj vyučuje na školách. Často sa dospelí nevedia otvorene porozprávať so svojimi deťmi o sexe a v rozpakoch, keď sa na neho deti pýtajú, ich kŕmia bocianmi. Nie kvôli tomu, lebo si myslia, že je to pre nich škodlivé vedieť tak skoro o sexe, ale preto, že sami majú zábrany. Sex je veľmi komplikovaná téma. Vysvetliť deťom veci týkajuce sa sexu je však dôležité. Ak sa tomu rodina bude vyhýbať, deti si nájdu informácie inde. A často nie také, aké by sme chceli. Často zmes poloprávd a propagánd. Zmes veľmi protichodných tvrdení. Mozog mladého človeka je zmätený, a nevie, čo si má vybrať. Telo zmietajúce sa v hormónoch, média a reklamy bľačia jednu vec, moralizujúca spoločnosť zase na nich chrlí síru, škola sa často zmieta vo víre politického virvaru a rodina a tí najbližší mlčia, lebo sa nevedia otvorene vyjadriť. Jediní, ktorí sú ochotní o tejto téme rozprávať sú rovestníci, či ujo Internet a tí často nie sú práve najdôveryhodnejším zdrojom informácii. Byť otvorený diskusii je dôležité. A nie, povedanie dcére, ak prídeš tehotná, tak ťa vyhodím z domu, či synovi, že z masturbácie bude mať chlpaté dlane nepovažujem za diskusiu. Takisto ako nepovažujem za sexuálnu výchovu prezentovanie iba jednu stranu názoru (či už úplnú abstinenciu, alebo rozdávanie kondómov v škole). Často si ľudia pod sexuálnou výchovou predstavia výučbu techniky sexu divže nie s učebnicou Kamasutry. Sexuálna výchova dieťaťa spočíva v otvorenosti diskusie voči akýmkoľvek otázkam, prezentovanie všetkých faktov (nie jednostranných). Najdôležitejšia sexuálna výchova však nespočíva v sexe, ale v učení o vzťahoch medzi pohlaviami, učeniu zodpovednosti a budovaní zdravého sebavedomia dieťaťa. Poznať svoju hodnotu a vážiť si sám seba. Človek, ktorý pozná svoju hodnotu, sa nepoddá tlaku rovestníkov a nevyspí sa s niekým iba preto, aby niečo niekomu dokázal. Viete koľko mladých ľudí sa musí k tomuto poznaniu dopotkýnať naslepo? Tiež povedať deťom, že sex je biologická funkcia, ale že „chtíč" má len málo spoločného z láskou. Viete koľko mladých ľudí sa musí aj k tomuto poznaniu dopotkýnať naslepo?
Priznám sa, že aj ja sama som viazaná putami tejto spoločnosti. Nedokážem si predstaviť, že by som sa mala sex na verejnosti, či behala niekde po ulici úplne nahá. Putá sú však trošku voľnejšie, a tak nemám zábrany otvorene rozprávať o sexe. Či už s Briannou, kde sú momentálne tieto rozhovory dôležité, či s kamarátkami pri stole (nie vždy, aby ste si nemysleli, že o ničom inom nerozprávame :-)), či s Markovými priateľmi (samozrejme v jeho prítomnosti, ale otvorene, ak sa načne téma). Alebo aj tu rozpitvávaním úvahy o sexe, penisoch, či vagínach ako je aj táto, a bude aj zopár nasledujúcich.
