Úkon pripútania sa trvá asi 5 sekúnd. Keď do auta nastúpite napríklad 6-krát za deň, bude vás tento úkon stáť jednu minútu čistého času. 30 sekúnd na pripútanie sa a 30 sekúnd na odpútanie sa. Minúta naozaj nie je veľa. Je to iba zlomok času z mora 1440 minút za deň. Iba nepatrný moment, menší než jedno promile dňa. Nestojí vám ten kratulinký časový úsek za to, aby ste darovali sebe aj svojej rodine život v prípade nehody?
Viem, že ako dieťa som sa vzadu pripútavať nemusela. Viem, že sa veľa detí z môjho ročníka dožilo dospelosti. Ale viem aj to, že na cestách nebolo ani zďaleka toľko áut a tiež nemali dnešné výkony. Viem však aj to, že čo sa pamätám na svojho deda, tak ten sa veru pripútaval stále. A to vám bol iný macher. Stíhací pilot, ktorý vedel, čo je to skutočná rýchlosť a adrenalín. Jazdil rýchlo, ale tiež precízne. Mal reakcie, ktoré mu mohli závidieť aj pretekári formule jeden a ani raz nemal nehodu. Jazdil na Škode Rapid, hneď keď sa prvýkrát objavil v predaji ako nový model. Napriek tomu, keď si sadol do auta, pás bol pre neho absolútnou samozrejmosťou.
Ľudí, ktorí sa nepripútavajú, rozdeľujem do štyroch kategórií.
V prvej sú mladí, ktorí majú pritom pocit nesmrteľnosti a snáď aj dákej potreby predvádzať sa pred kamarátmi. Ale práve oni majú najväčšiu nehodovosť. Paradoxom je, že v USA až o 400 % vyššiu než ľudia nad 25 rokov.
V druhej sú machri, ktorí si myslia, že sú skvelí šoféri. A možno sú, ale zabúdajú na to, že nie všetci sú dokonalými šoférmi. Väčšinou ale preceňujú vlastné schopnosti a o to viac sa vystavujú nebezpečenstvu, lebo s veľkou pravdepodobnosťou jazdia riskantne.
V tretej sú rebeli. Rebeli, ktorí sú proti pravidlám a nepripútavajú sa z princípu. Vláda im predsa nebude diktovať, čo musia robiť. Smutné však je, že ak sa im niečo stane, nebudú tým trestať žiadnu vládu alebo jej zákony, ale iba svojich najbližších.
V poslednej, dosť malej skupine, sú tí, ktorí poukazujú na to, že používanie pásov je nebezpečné. Pretože v prípade nehody a vznietenia auta, či pádu do vody, ostanú v aute uväznení a pás im nedovolí rýchlo alebo vôbec opustiť nebezpečné miesto. Nuž, uznám, že malé percento nehôd skutočne končí podobným scenárom. Ale ruku na srdce. Ak ste v takejto vážnej nehode bez pásu, máte pocit, že ostanete aj pri vedomí? Podľa mňa určite nie a vaša šanca prežiť ide z akej takej na úplne nulovú. Myslíte si, že pri náraze bez pásu neupadnete do bezvedomia? Na to vám odpoviem touto príhodou. Pred desiatimi rokmi som mala na parkovisku nehodu. Do môjho stojaceho auta narazilo auto idúce rýchlosťou asi 30 - 35 km/h. Obaja cestujúci v aute neboli pripútaní a svojimi hlavami rozbili predné sklo. Čo mohlo skončiť iba pokrčenými plechmi, skončilo privolaním sanitky, pretože upadli do bezvedomia. Spolucestujúca sa prebrala tesne pred tým ako prišla sanitka, šoféra odviezli do nemocnice v bezvedomí. A bola to pomerne malá rýchlosť. Predstavte si taký silný náraz, aby sa auto poškodilo natoľko, že sa vznieti. Naozaj si myslíte, že ak ste nepripútaní, tak na pár minút neupadnete do bezvedomia? Počas tých niekoľkých minút, ak ste pripútaní, môžete aspoň niečo robiť a snažiť sa vyprostiť. Osobne si myslím, že pás je príčinou úmrtia v tak veľmi málo prípadoch (ak vôbec), až je to úplne zanedbateľné.
A možno ste fajn a vpredu sa stále pripútavate. Ale vzadu, vzadu sa vám to zdá už nepodstatné. Nuž, spomeňte si na princeznú Dianu. Aj ona si myslela, že vzadu je v bezpečí. Utekala pred zdanlivým nebezpečenstvom prenasledujúcich paparazzov a pritom sa rútila v ústrety smrti, ktorej mohla predísť banálnym úkonom. Stál by ju iba 5 sekúnd jej života. Takto ho stratila navždy. Niet väčšej tragédie, ako keď deti stratia svojho rodiča v mladom veku.
Vo svojej rodine mám ľudí, čo sa nepripútavajú. Priznám sa, že som z toho smutná, ale nie som v pozícii, aby som im diktovala, čo majú robiť. Možno im takýmto spôsobom chcem dať najavo, že mi na nich záleží a že ich mám veľmi rada. Neskonale by ma mrzelo, ak by kvôli 5 sekundám stratili to najvzácnejšie, čo majú. A my, ktorí ich milujeme, stratili to najvzácnejšie, čo máme. Ich.
Preto Vás ticho žiadam, pripútajte sa, prosím. Urobte to, ak nie kvôli sebe, tak pre svojich milovaných. Pre tých, pre ktorých ste tým všetkým na svete.
Na záver pripájam youtube video, o ktorom si myslím, že dobre vyjadruje myšlienku tohto článku.
