Kedysi, keď som ešte nesedela na dvoch stoličkách, ale bola som iba laškujúcim diskutérom a nie aj váženým blogerom (vlastne nie, nevážte ma, to nemám rada ;-D) som v rámci diskusie dostala krásne vysvetlenie, ako sa stáva z metafory takzvaný bullshit, pre neaglicky hovoriacich - býčie lajno. A kedže to chcem citovať, tak tu je džimejlova teória vzniku bullshitu: "...podla mna je to take kontinuum. na zaciatku je metafora. krasna, vonava, ruzova a cerstva. metafora sa opakuje, opakuje, opakuje, az napokon metamorfuje do podoby klise. klise je este vcelku v pohode, je pohodlne, da sa nan lahko zvyknut, az tak neprekaza. ale ako sa opakuje a naduziva, lahko z neho vznikne nevabny bullshit. to je dzimejlova teoria vzniku bullshitu, keby si to niekde chcela citovat :) " ako vidíte mám povolenie. :-)
Je to ako s maľbami. Na svete je veľa obrazov, predávajúcich sa za ťažké peniaze, ktoré vyzerajú, ako by ich nakreslil ožratý makak rézus. A snobi si ich kupujú ma aukciách a ochkajú a krochkajú akí sú oni umelecky založení. Niekto si zavesí napríklad koňa do múzea a tvári sa ako umelec. Ale však je, predal toto umelecké dielo za 2.1 milióna dolárov. A možno je to dobré, lebo potencionálne mám nábeh na zarobenie 4-roch miliónov. Dva kone už mám, stačí ich len na záver vypchať a zavesiť a pche, to bude zo mňa umelec. Aby som nebola plagiátor, tak ich zavesím za zadné nohy a nechám im posmrtne podrezať krk a pomažem ich zaschnutou krvou, ako realizmus našej spotreby a odraz utrpenia zvieraťa na bitúnku. Nebojte sa, určite to ani jednej mojej kobyle neurobím a dožičím im posledný oddych na pastvine, kde sa tak radi preháňali.
Presne tak nejako sa stal sa stal chudák Malý princ symbolom inteleguánov. Kedysi bola skupina ľudí, čo Exupéryho vedeli spracovať a neudusiť sa pri tom. Po svete behá dosť pošahaných ľudí, ktorí to dokážu (pozor, to nie je myslené dehonestujúco, podľa mňa je napríklad väčšina géniou istým spôsobom pošahaná). Tak ako bol hore popísany vznik toho bullshitu, tak isto sa to hodí aj na vznik symbolu inteleguánov. Na zaciatku je intelektuál, ktorý použije citácie z Malého princa. Krásne, voňavé, ružové a čerstvé. Zožne s nimi úspech a všimnú si to aj iní. A aj oni chcú zožať úspech, ktorý bežne nezožínajú. V hĺbke duše tušia, že ich výtvorom čosi chýba a tak sa potrebujú obrniť niekým, kto ani vo sne nemôže byť označený za plytkého. A tak sa vrhnú na to, ktorý sa im trbliece priamo pred očami. A jeho citácie sa začnú aplikovať pravidelne, s regulérnosťou dôchodcu užívajúceho Viagru, aby mal pocit, že je vykonnejší ako pornohviezda zvaná "Taliansky žrebec". A chudák princ skončí zneužitý komerciou hľadajúcou úspech. Na svojích malých pleciach musí niesť bremeno neoriginálnych nápadov a vyfľusnutých metafor.
V poslednom čase som si všimla, že sa to tu len tak hemží Malým princom a Exupérym (blogy, diskusie). Citácia tu, citácia tam, citácia hore, citácia dole, už som ako v tom vtipe o Leninovi, ze sa bojím otvoriť konzervu, aby tam nebola citácia. Priam sa tu ohadzujeme duševnými hlbinami chudáka Malého princa. Bahníme sa a ňachňáme sa v nich ako gruľkovia v močarisku s blaženým výrazom na rypákoch. A sme spokojní ako tie prasce, lebo všetkým musí byť úplne jasné, ako sme intelektuálne na úrovni, keď sa vieme schovať za široký chrbát citácií. A chrochtáme blahom, ako sme to šikovne zaonačili.
Ale napokon, neberte ma až tak seriózne. Ako som už vyššie napísala, som plytká osoba a trpím závraťami, keď pozerám do hlbín. Takže, ja vlastne ani nemám potuchy o tom, čo tu vlastne píšem.
