Ale banujú títo ľudia skutočne za minulým režimom? Ja osobne si myslím, že skutočne nie. Niektoré e-maily, ktoré kolujú na Slovensku, kolujú aj tu v USA. Dokonca mám niekedy pocit, že mnohé boli aj z USA prevzaté a upravené na naše podmienky. Ale ako je to možné, však v USA socializmus neexistoval, tak za čím banuje Generácia X v USA? No predsa za svojou mladosťou. Presne tak isto ako aj tí naši ľudia na Slovensku. Za tou bezstarostnou mladosťou, akou už len mladosť vie byť; krásna, zdravá, silná, naivná, plná ideálou a optimizmu. To, že ich mladosť sa odohrávala v režime, aký tu bol, je len okolnosť náhody.
Tento pocit sa volá nostalgia a existuje všade vo svete, v každom časovom období a v každom režime. Nostalgia sa prejavuje najčastejsie nasledujúcimi symptómami:
Nadávanie na všetko súčastné.
Nadávanie na nevychovanosť a nemorálnosť dnešnej mládeže.
Nadávanie na nenežranosť dnešnej vrchnosti (vlády, kráľa, korporácií... dosaďte si podľa ľubovôle :-D).
Nekritické spomienky na čas minulý a o koľko lepšie boli naše podmienky.
Ľudia mali odjakživa zvláštne selektujúcu pamäť. Proste, na to zlé rýchlo zabúdame a pamätáme si len tie dobré veci. Samozrejme, že tie zlé veci v pamäti ostávajú, iba sú zatlačené do úzadia, a na ich vylovenie, spotrebujeme viac námahy, ako na dobré spomienky. Tie sú ako keby ľahšie dostupnejšie. Neviem, ak by som bola bádateľ mozgu, možno by som aj urobila nejaký výskum, či sa dobré a zlé spomienky ukladajú na iných miestach nášho mozgu, s rozličnou dostupnosťou. Možno je to hlavný inštikt na prežitie a duševný rast našej osobnosti, aby nás ovplyvňovali hlavne pozitívne spomienky.
Problém však nastáva vtedy, ak si ľudia zamenia nostalgiu za svojou mladosťou, s nostalgiou za režimom. Preto si myslím, že práve to je hlavnou príčinou k dočasému návratu týchto vlád. Ale preto som aj pozitívna, lebo tieto nemôžu mať dlhú životnosť. Ako mladí ľudia dospievajú, ich mladosť bude spojená s režimom mimo socializmu a vráti sa rovnováha.
O tom, akú silu môže mat nostalgia nad nami, Vám uvediem na svojom príklade. Ja strašne túžim po sliepkach. Mať kurník v záhradke za domom. Prečo? Lebo mám veľmi silnú pozitívnu reakciu na kotkodákanie sliepok. Sliepky sa chovali u mojej prababičky, kde som chodievala na letné prázdniny. Teplé západoslovenské letné rána, zaliate slnečnými lúčmi, plné prísľubu dalšieho dobrodružného dňa, budiac sa do kriku kotkodákajúcich sliepok a hrkútajúcich hrdličiek. Vysoká duševná pohoda, ktorú som pociťovala pri týchto ránach, sa jednoduchým Pavlovovým reflexom naviazala práve na kotkodákanie týchto sliepok. A tak dokonca aj napriek tomu, že poznám príčinu tejto silnej túžby, myslím si, že jedného dňa budem mať za domom kurník. Momentálne ma drží len to, že ho kvôli lokálnym pravidlám komunity, v ktorej bývam, mať nemôžem (ale však ja sa raz presťahujem :-D).
Ja vidím budúcnosť Slovenska, a vôbec ľudstva ako takého, pozitívne. Prepracúvame sa k lepším hodnotám a vyššej kvalite života. Iste, jednotlivé regióny sveta budú napredovať rôznymi rýchlosťami, ale budú napredovať. Nie je to s nami až také zlé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Naša generácia má problém vybrať si relevantné poznatky z množstva informácií, čo nás bombarduju (oddeliť zrno od pliev, ak je pliev veľa, vyžaduje zručnosť a poznanie problematiky). Informačná doba, ako ju práve máme tu, je relatívne nový fenomenóm (wow, to povedzte 5-krát rýchlo za sebou :-DD) a tak prirodzene podliehame informačnému presýteniu, lebo ešte nemáme dobre vyvinuté mechanizmy na ich spracovanie. Preto sa nám mnohé problémy zdajú byť výraznejšie ako v skutočnosti sú, či ako nové problémy, lebo sme ich predtým nevnímali. Ale naše deti to už budú zvládať lepšie a ich deti ešte lepšie.
Preto sa nebráňme nostalgii, lebo je prirodzená, ale buďme si vedomí za čím nám je niekedy skutočne smutno. Lebo žiadny návrat, či zmena systému, ani na tej najlepší, či najspravodlivejší nám našu mladosť nevráti. A tak: dopredúúú hľaď, pochodóóóóm vchod. :-D
