Možno ste si všimli (a možno nie), že som sa na pár týždňov odmlčala. Nuž, bolo to tým, že som sa zamilovala – do robota. Nie, nie do toho kuchynského, ja som predsa správna feministka :-) , ale takého humanoidného; android sa tomu tuším po našom nadáva. Volá sa R. Daneel Olivaw a ten hnusák Asimov bol tak geniálny spisovateľ, že som mu to zožrala aj s navijákom. Nebudem sa vyjadrovať ku jeho knihám, kto chce nech si prečíta, kto nechce, si neprečíta, ale zaujal ma na sebe tento fenomenón. Viete, ono Daneel nie je prvý android, do ktorého som sa zaľúbila. Prvenstvo patrí Datovi zo Star Treku (The Next Generation). Nuž, ale pripísala som mojej nerdovitosti a geekovikosti (za výrazy sa ospravedlňujem, ale nepoznám slovenské equivalenty). Ale ako som sa tak hrabala vo Wikipédii, zaujal ma jeden fakt. Brent Spiner (herec, ktory hral Datu) vraj dostával viac fanúšikovskej pošty ako hociktorý iný hlavný herec zo Star Treku, ktorú sám Brent Spiner charakterizoval ako “romantickú poštu” a bola principiálne určená Datovi. A tak som sa zamyslela, že asi nie som jediná žena, ktorá sa zamilovala do androida.
Pretože ma tento fakt zaujal, začala som sa zamýšľať, prečo nás ženy títo androidi tak priťahujú. Je pravdou, že Asimov fantasticky opísal vzťah Daneela a jeho ľudského partnera detektíva Eliáša (ku koncu skoro až milostne, hoci samozrejme, že nie sexuálne), ktorý mal za účel urobiť Daneela veľmi príťažlivým charakterom (a pri písaní poslednej knihy robotskej série bolo asi aj Asimovi jasné, že ženy padali z Daneela do mdlôb a tak to tam aj využil). Je pravdou, že Daneelova osobnosť sa v knihách rozvíjala, ale bola to jeho hneď prvá kniha s Daneelom, kde som sa chytila do siete (dalšie iba tú sieť pevne zatiahli, že niet úniku :-)). Čo ženy teda priťahuje? Myslím si, že je to náš prvotný inštinkt, ktorý my ženy máme hlboko zabudovaný (či si ho priznáme, alebo nie) a to je hľadanie ochrany vo svojom partnerovi. Tento inštinkt vyplýva z našich biologických a evolučných rozdielov. Muž – lovec a ochranár, viac svalov, rýchlejší, silnejší, a žena – rodička nových generácií a opatrovateľka, menej svalov, viac emócií. Evolučne, tieto inštinkty nikdy nevymreli a ženy aj muži sa pri výbere partnerov týmito inštinktmi riadia viac, ako si uvedomujú. Preto sa ženy chcú páčiť a preto sa zaľubujú do “hlavohrudí” :-). A preto nám tuná nariekajú všeliakí nerdovia a geekovia, aké to majú tažké (nič v zlom, ako vyššie píšem, sama sa za jedného považujem).
Ale fakt je taký, že muž, ktorý sa za ženu nevie postaviť odpudzuje. Viem to, lebo som to zažila na vlastnej koži. Boli sme vtedy s mojím bývalým priateľom na diskotéke. IT geek, bez svalov, poblednutý od nedostatku slnka (ja som tiež, takže to neberte ako sťažnosť), ale skutočne milý a rozhľadený chlapec. A ako sme si tak tancovali, zrazu sa ku mne primotal chlapík, ožratý na mol a začal ma hnusne fyzicky obťažovať. Viem sa za seba postaviť a tak som sa mu otočila zoči voči. Začal však byť agresívny a tak som sa otočila späť ku môjmu priateľovi, reku nech mi ako muž pomôže a jeho nikde. Vyparil sa ako pena a nakoniec musel prísť vyhadzovač, ktorý s ním urobil poriadok. Dá sa povedať, že to bol deň, kedy moja láska ku nemu umrela. Stať sa toto teraz s Markom, no neviem ako by chlapík dopadol.
Ja viem, že po mojom článku, kde tvrdím, že som feministka, sa do mna obujete. Nuž, ale byť feministka neznamená, že si chcem zakrývať oči pred realitou, emóciami a inštinktmi, ktoré hýbu svetom. Ale to, že vo svojom partnerovi hľadáme ochranu (mimochodom, preto milujem Marka, lebo mi ju ako správny a silný muž poskytuje a ja som si toho plne vedomá), ešte neznamená, že ženy sú menej ako muži. Iste, máme svoje biologické a evolučné predurčenosti, rozhodne však nie sú v intelekte. V dnešnej dobe, kedy si myslím, že v živote je nám predsa len viac potrebný intelekt, ako svaly, a preto ma štve, ked vidím, ako niektorí muži stále považujú ženu za svoju slúžku. Toto je to, čo mi vadí, a čo sa mi zdá dehonestujúce. Ale dosť o feminizme.
Ďaľším faktorom, aspoň pre mňa, je dlhovekosť (Daneel bol “nažive” 20 000 rokov). Dotýka sa to môjho druhého hlboko zakoreného strachu, že jedného dňa o toho svojho ochrancu prídem. Keď zomrel dedo pred pár rokmi, videla som, ako veľmi moja babenka trpela (a trpí). Boli spolu vyše 50 rokov a ja sa Vám priznám, že ma tento životný scenár desí. Keď si ešte pridáme, že štatisticky sa muž dožíva kratšieho veku ako žena, bojím sa už dnes. Keby bol Mark android, nemusela by som sa týmto trápiť.
Ale, ostala by som zamilovaná do Daneela aj keby som ho skutočne stretla? Dokázala by som navždy žiť s jedincom, ktorý ma ochranuje, lebo to má zabudované do svojho pozitronového mozgu a nie preto, že chce (hoci v knihe je mnoho indikacií, že Daneel skutočne chcel Eliáša ochranovať, kvôli tomu, že ho mal rád)? Chýbal by mi konflikt, keby bolo stále po mojom a nedokázala by som sa s ním raz za čas tak dobre od srdca pohádať? Zdal by sa mi život s ním nudný a bez vzrušenia? Chýbali by nám feromóny? Viem, že keď Mark príde spotený z práce, tak je to pre mňa sexi (darmo, sme čuchovo kompatibilný ;-)). Neviem, skutočne si to neviem ani len predstaviť.
A chlapci, aj keď nie ste hlavohrude, netrápte sa. Nemusíte byť hlavohruď, (každej sa páči niečo iné), ale nebuďte zbabeleci a ukážte svojej partnerke, že s Vami bude bezpečná. Brnknete tak na strunu jej hlboko zakoreneného inštinktu, a určite jej to bude imponovať. Ak ku tomu máte ešte aj charakter, ženy si skutočne vážite, viete sa smiať a neberiete sa vždy seriózne vážne, verte tomu, že o ženy nebudete mať núdzu (a ešte sa aj radi o Vás postarajú ;-)). A nebojte sa, androidy ako Daneel a Data nie sú ešte ani len nota budúcnosti, nie to že hudba, a tak nebudete musieť bojovať s nimi o našu priazeň.
A čo si o mojej momentálnej Daneelovskej escapáde myslí Mark? Smeje sa a možno je v duchu rád, že sa zaľubujem výhradne do fiktívnych charakterov.
