Na rozdiel od múz, Batida sa predvčerom už dvakrát vyhrážala a Ziffhara včera raz. Pre istotu, aby ste si nemysleli, ze mám nejaké odporné kopacie kone, tak Batidu som učila, aby si odo mňa nechala umyť vemeno. Ale Batida na také intímnosti ešte nie je zvyknutá a možno som aj mala studené ruky. Citlivka jedna, mali by ste vidieť pri tom Ziffharu, tá až od spokojnosti krochká. Nie, nie som úchyl, či zoofil, hoci ako už viete z mojej predošlej spovede, so Ziffharou som sa už bozkávala. To viete, však je kobyla, najprv bozkávať, až tak môžete pokračovať šahaním po vemenách :-D. A to som ešte rada, že mám kobyly, lebo valachom a žrebcom treba čistiť tú ich mužskú okrasu (v prípade valacha, už skutočne len okrasu) a ruku vopchať dakde do tej ich konskej tramtárie, ale zase na druhej strane, na nich môžete ísť rovno ani bozkavať ich netreba, hi, hi.
Čo sa týka Ziffhary, tak tá je dáma a nekope (síce sme to museli v jej mladšom veku prediskutovať), ale včera sme jej kúpili také krásne nové látkové chrániče na nohy pri prevoze. Samo, že sme ich chceli hneď vyskúšať, a Ziffhara mi okamžite prezradila, že modrá nie je farba, čo by jej pristala a nech ich dám zaraz dole. Nuž, ale Brianna začala minulý rok chodiť na preteky a to je Vám tuná veľká udalosť. Koňa treba deň predtým vykúpať, kondicionérom namazať, čierne kopytá načierniť, biele nabieliť (tá moja hnusoba má dve čierne a dve biele kopytá, stavím sa, že naschvál, aby som just musela dve rôzne kopytné nátierky kupovať), hrivu do copíčkov pozapletať a hore ako cirkusovému koňovi ich upevniť. Chvost rozčesať a nakondicírovať, aby bol pekný, nafufňaný. No súťaže missiek sa môžu proti tomu strčiť do ... (no však viete kam).
Ale nech sa vrátim ku tým chráničom. Tá potvora Ziffhara má, ako som už spomenula, dve biele ponožky a dve biele kopytá. Keby na predných, ale niééé, ona to na zadných musela vygenetikovať. A tak sa naivne spýtate, no a čo má akože byť. Nuž, to má byť, že všetky tieto kúpania a vyčesávačky a pedikúry sa dejú doma v stajni (väčšinou o štvrtej ráno). Vy krásne vyligotaného koňa do prívesu natrepete a ten zrazu zvýši peristaltiku čriev o dvesto percent. (Mimochodom, jedna z konských špecialít je tiež zvýšiť črevnú peristaltiku presne v čase, keď im čistíte zadné kopytá. To aby ste nestratili reflexy.) Vy dôjdete na preteky, otvoríte príves a koňa pomaly cez kopu jeho metabolických výplodov ani nevidíte (kopa je úmerne závislá od dôležitosti súťaže). No a kde sú zaparkované zadné nohy Vášho vyligotaného koňa? Ak by ste si chceli tipnúť farbu tých bielych ponožiek a bielych kopýt, tak Vám našepkám, biele už nie sú. A tak sa začnete uchyľovať k fintám typu látkové chrániče nôh. Divíte sa? Skúšali ste už niekedy vyčistiť čerstvé metabolické zvyšky z bielych ponožiek? Ak nie, tak Vám to ani neželám. A tak Zifču budeme ešte musieť presvedčiť, že látkové chrániče sú to najväčšie dobro, a že modrá jej skutočne pristane.
Som si istá, že po tomto opise príprav na súťaže teraz pochybujete o mojom duševnom zdraví (lebo ja áno), pretože z mojho predchádzajúceho článku viete, že Batida, je vybeľovací kôň. A tak mi včera promptne predviedla, čo ma čaká a neminie. Po tom, ako som 45 minút strávila láskyplným žbiľkovaním, kefovaním, hrebelcovaním a leštením jej nádherne svetlo sivého pokryvu tela, vybehla ľahkým pružným chodom (za ktorý by sa nemusel hanbiť ani ten najlepší drezurák) ku tomu najväčšiemu blatu (veľká časť pastviny je v štádiu roztápania sa) a po krátkom obzretí sa na mňa, či sledujem jej počiny, sa doslova s blaženým zakrochkaním zvalila rovno do stredu a aspon päťkrát sa poprevaľovala, aby na nej neostal ani chlp čistý. Potom sa graciózne zodvihla, spokojným pohľadom zhodnotila moje zúfalstvo ako dostatočné a s chuťou sa zahryzla do čerstvého balu sena obďaleč.
Ale nie to som chcela. Čo som to tam pred tým hore splietala? Jáj ahá, o tých múzach. Tak jo, držte mi palce, nech ma nejaká čoskoro kopne, nech zase dačo relevantné napíšem.
