Teraz poprosím čitateľov, aby sa v mojich príkladoch nehľadali a necítili sa, že poukazujem na ženy, či mužov. Pre túto úvahu chcem použiť prototypy istých všeobecne zaužívaných modelov vzťahov. Budú pre jednoduchosť tejto úvahy trošku generalizované a ja si plne uvedomujem, žesa nedá takto škatuľkovať. Samozrejme, že neexistuje čisto tradičná žena a čistá feministka. V reálnom živote samozrejme existujú rôzne prieniky krajných extrémov a kompromisov.
Rada sa obraciam na ľudovú tvorbu. Stačí si pozrieť naše vtipy, naše porekadlá a uvidíme, že sa často robia vtipy o mužoch pod papučou, o svokrách generálkach, o ženách čakajúcich s valčekmi, o ženách ohovárajúcich mužov, ale tiež o ženách sliepkach, či rôzne ľudové porekadlá o násilí na ženách. Treba si uvedomiť, že tieto vtipy pochádzajú z dôb, kedy ešte slovo feminizmus nebolo v našich krajinách ani len v slovníku, nieto ešte v povedomí. A preto som si začala všímať trosku viac šablónu tradičného manželstva. Viete, problém rodovej diskriminácie je ten, že on ide oboma smermi. A tak, ak bolo ženám historicky dávané najavo, že sú menejcenné a podriadené mužom, ženy to jednoducho spracovali svojim spôsobom a začali sa na svojich mužov pozerať ako na menejcenných (neschopných) v iných aspektoch.
Feministka vám často svoje sťažnosti na váš mužský šovinizmus šplechne rovno do očí (čo častokrát pošramotí mužské ego), kým tradičná žena vás ohovorí akí ste neschopní za vaším chrbtom so svojimi kamarátkami. :-D Prečo je to tak? Lebo žena, ktorá pozná svoju hodnotu, je väčšinou aj feministka, a vie vyjadriť svoje pocity aj za cenu dočasnej disharmónie s mužom. Sebavedomá žena sa nebojí existovať aj bez muža (aj keď to často nie je jej preferencia). Častokrát svojich manželov ohovárajú práve tradičné ženy. Tradičná žena je na mužovi závislá, svoj život si bez muža nevie predstaviť, a preto je v postavení k nemu často submisívna. Nedovolí si vyjadriť svoju nespokojnosť priamo, ale frustrácie sa hromadia a niekde sa ventilovať musia. Väčšinou v čisto ženskom kolektíve, kde tieto ženy vedia svojich manželov verbálne roztrhať na franforce. To je väčšinou jedno z vyrovnávajúcich sa správni. Druhy extrém správania je, že ako náhle príde rodina, ktorú tradičná žena považuje za svoju výhradnú doménu a svoj jediný ciel, mení sa na generála a drakonickú sekírovačku, ktorej slovo je Biblia a muža berie v tejto doméne viac menej ako svoje dieťa, ktoré nie je schopné sebestačných rozhodnutí a názorov.
Väčšina mužov pod papučou je práve vo zväzku so ženou, ktorá by sa zdesila, ak by ste ju označili ako feministku. Naopak, často sú to ženy, ktoré bazírujú na svojej domácnosti, lipnú na deťoch a svojho manžela po narodení dieťaťa odsunuli na vedľajšiu koľaj, čí prípadne ho začnú brať iba ako ďalšie dieťa, o ktoré sa starajú, ale nie už ako rovnocenného partnera. Splnili si svoje ženské poslanie. Lebo pozor chlapi, tradičné ženské poslanie nie je manželstvo a partnerské porozumenie. Nie veru. Tradičné ženské poslanie je založenie domácnosti a výchova deti. Manželstvo je iba nutný krok na ceste za týmto cieľom. Muž je v tradičnej rodine darca spermií a poskytovateľ zdrojov prežitia. Žena sa teda o neho stará ako o ďalšie dieťa, nemá veľa povinností, iba doniesť domov peniaze a veľa sa od neho neočakáva. Prečo? Lebo jednoducho ženy si o svojom mužovi skutočne myslia, že je neschopný. Niektorým mužom to takto vyhovuje. Je to pohodlnejšie, aj za cenu straty svojej svojprávnosti v rodine.
V minulosti takéto tradičné manželstvá fungovali, lebo nebolo iného modelu. Ľudia mali málo informácii a tiež aj preto, lebo v minulosti ľudia mali malo voľného času. Makalo sa okolo domu, na statku, na nejaké filozofovanie, či hľadanie svojich vnútorných pocitov jednoducho nebol čas. Tiež bolo dôležité status quo, manželstvá tradične neboli brané ako napĺňanie osobného šťastia a spokojnosti, ale mali pragmatickú funkciu. Či už majetkovú, alebo reprodukčnú. Láska často nebola rozhodujúcim faktorom v manželstve. Nie jedno dievča sa vydávalo na príkaz rodičov a proti svojej vôli. Dnes máme viac času, sme viac v spojení so svojim vnútrom, s našimi pocitmi. Máme väčší prístup k informáciám, sme vzdelanejší. Chceme sa rozvíjať aj po osobnej stránke. Chceme byť šťastní a mať viac uznania od svojho partnera, ale aj od spoločnosti. Začíname si problémy všímať viac do hĺbky. Začíname sa viac zamýšľať nad farebnosťou sveta. Čierno-biele videnie nám prestáva stačiť a neposkytuje nám dostatok vysvetlení na naše zvedavé otázky typu prečo?
A preto ma zaujal tento príspevok v jednej diskusii: „neviem kto tu číta dámske magazíny, ale napísať že "Muž sa lepšie sústredí na jeden (nepríliš komplikovaný či rozvetvený) problém, nie je zameraný širokospektrálne" a jedným dychom že "takýchto milión malých drobností drží v pamäti lepšie žena", to naserie aj mŕtveho, ani tie smajlíky nepomôžu...mohli ste rovno napísať, že muž je jednobunkový živočích, ktorý myslí striedavo na sex a pijatiku, zatiaľ čo žena je vrcholným produktom evolučného procesu na zemeguli...jaká mi tu veda, šak šeky mi chodia do schránky, tak ich pozbieram a zaplatím cez IB, ani zadok nedvihnem...nákupy?? nedajte sa vysmiať, dneska v dobe hypermarketov sa stačí prejsť do špajze, zakuknúť do chladničky a hajzlíka, spísať na papierik a pomeho...treba si len dávať pozor na tri veci: nezabudnúť meno a heslo, nezabudnúť ten papierik doma a nezabudnúť zarobiť nejaké peniažky na celú tú srandu, ktorá zaberie bežnému chlapovi max.polhodinku denne... „ A viete prečo ma potešil, lebo protagonisti tohto príspevku bez svojho vedomia propagovali úplné odlišné myslenie, ako to, ku ktorému sa hlásia. Viete, muž ktorý reagoval príspevok sa radí medzi zarytých (OK, neviem, či zarytých) antifeministov a kočka, na ktorú reagoval by sa určíte sama neradila do tradičnej kategórie žienok domácich. Napriek tomu, propaguje vžitý stereotyp muža neschopného vykonávať bežné normálne veci, ktoré tradičná žena zvláda ľavou zadnou. Lebo tradičná žena skutočne tomu verí, tak ako tradičný muž skutočne verí tomu, že tradičná žena nemá logické myslenie, či schopnosť neemocionálnej analýzy problému. A na druhej strane sa aj muži začínajú proti takémuto stereotypovaniu brániť a vlastne vykazuje základnú charakteristiku feministky: „Prosím, neškatuľkujte na základe pohlavia." Som si istá, že sa momentálne obaja protagonisti tejto diskusie naježili proti mojej analýze. :-D
Nádherná ukážka, že sa posúva myslenie nie len žien, napokon preto aj vznikol feminizmus, lebo ženy začali byť nespokojné s tradičným systémom (keby boli, dnes by tu feminizmus nebol, však áno :-D), ale postupne aj mužov, ktorým tradičná rola darcu spermií a prinášača peňazí už nestačí. Muža, ktorý si začína uvedomovať, že ho teší a napĺňa bližší vzťah so svojimi deťmi, a nie iba formálny vzdialený, ako to bývalo v minulosti. Že chce mať vedľa seba partnerku, s ktorou si rozumejú a vedia sa porozprávať o aj o iných veciach ako deti a domácnosť. Že chce mať ženu, ktorá s ním ostáva preto, lebo si ho váži ako osobu a nie iba preto, lebo je na ňom finančne závislá. A muži si pomaly začínajú uvedomovať, že na taký vzťah potrebujú ženu, ktorej primárny cieľ nie je IBA založenie rodiny, ale ženu, ktorá sa rozvíja aj po osobnej stránke, ktorá má sny a ciele aj pre seba. Ženu, ktorá má nezávislé myslenie a ktorá im nebude visieť na krku ako kameň. Ženu, ktorá si paradoxne poradí aj bez nich, ale napriek tomu si nechá rada od manžela poradiť a pomôcť. Lebo ich manželova rada a pomoc skutočne zaujíma a dôverujú jeho úsudku. Ženu, ktorá nepopiera svoju ženskosť, ale nestavia ju na jedinom cieli perfektnej domácnosti a poslušne vychovaných deti. Ženu, ktorá mu dá dôveru a nebude bazírovať na dokonalosti, ale zároveň bude chcieť od neho zodpovednosť a pomoc v domácich prácach. Aj keď to pre nich niekedy znamená vzdať sa svojej pohodlnosti. Lebo múdri muži vedia, že za malé vzdanie sa svojho pohodlia sa im dostane oveľa viac. Skutočného uznania a rešpektu (a niekedy aj hýčkania, lebo ženy si ocenia ich ústretovosť). A komu by sa tieto dve veci nepáčili.
Ako som už písala, podľa mňa je feminizmus strašne sprofanovaný. Feministkám sa často pripisuje, že sú to frustrované ženy, čo nenávidia mužov, či prípadne mužatky, div že nie lesby, alebo aj ženy, ktoré sú tak škaredé, že si žiadneho muža nájsť nevedeli a preto sa stali feministkami ako efekt kyslého hrozna. Ale ono to tak vo väčšine prípadov nie je. Sama mám veľmi dobré vzťahy s mužmi, v mužskom kolektíve sa mi pracuje vynikajúco, nemám problém sa zasmiať na stereotypnom vtipe, lebo sú to vtipy, a keď mi muž zdvorilo podrží dvere, tak sa usmejem a poďakujem. Podľa mňa, väčšina feministiek si váži mužov, ktorí si vážia ich a ktorí sa k nim správajú ako k ľuďom a nie ako ku sliepkam. Na to, aby sme rešpekt dostali musíme rešpekt dať. Nemôžeme očakávať, že sa nám dostane rešpektu, ak ho sami nepreukazujeme. Pretože ženy boli tak dlho považované za podriadené mužom a vyžadovala sa od nich absolútna pokora k mužom, teraz ženy očakávajú, aby muži urobili ten svoj krok smerom k nim. Feminizmus bojuje proti diskriminácii a snaží o sa odbúravanie stereotypov na základe pohlavia. Ale netreba zabúdať, že pohlavia sú dve a teda stereotypy sú na oboch stranách. A zdá sa, že OBE pohlavia to zlostí.
Mrzí ma, že sa feminizmus prezentuje ako boj pohlaví. Toto by nemal byť boj medzi ženami a mužmi. Lebo nezabúdajte, že v boji sú stále víťazi a porazení. Boj by sme mali vymeniť za snahu pre skutočné porozumenie. Podľa mňa základ dobrých partnerských (a vôbec akýchkoľvek) vzťahov je vzájomná empatia a tolerancia. Ja som za to, aby boli OBE pohlavia brané v prvom rade ako ľudia. Aby sme sa navzájom spoznávali a pristupovali k sebe s otvorenou mysľou a bez predsudkov.
