Znásilnenie je veľmi zraňujúcou príhodou a má za následok veľkú psychologickú traumu. Nemá to nič spoločné s nejakým obídením nášho filtru na výber partnera, ani tým, že žena kontroluje muža sexom (ako to v jednej diskusii padlo). Je to dané jednoduchým biologickým faktom, že ženy majú svoje pohlavné ústroje vnútorne schované a preto žena považuje penetráciu za veľmi citlivú záležitosť. Preto si aj ženy viac vyberajú svojich partnerov a sú menej prístupné ku sexu na prvom rande ako muži. Mimochodom, podobnú traumu zažije aj muž, ak bol znásilnený iným mužom. Ľudia celkovo majú problém, keď sa do nich strkajú cudzie predmety bez ich dovolenia.
Znásilnenie nemá nič spoločné so sexom. Znásilnenie, tak isto ako aj sexuálne obťažovanie, je prejavom dominancie nad druhým. Vzájomné znásilňovanie sa väzňov vo väzení je jasný dôkaz, že znásilnenie je forma dominancie nad jedincom. Pochybujem, že väznice sa hemžia iba homosexuálmi. Násilníkom nikdy nie je nejaký chudáčik, čo si nevie nájsť babu a toto je jeho jediná šanca (ten má na to pravú, či ľavú ruku a nočné polúcie), ale je to dominantný jedinec, ktorého vzrušuje strach jeho obete, psychické týranie a niekedy, vo veľmi patologickom štádiu, aj zabitie osoby. Všimnite si, že vo vojne sa udeje veľmi veľa znásilnení. Nie je to iba sexuálnou depriváciou vojakov, ale práve pocitom agresora voči obeti. V tom prostredí sa aj relatívne slabý jedinec, ktorý by sa za normálnych okolností takto nesprával, odviaže a nasleduje davovú psychózu (vo vojne je častý gang rape - skupinové znásilnenie). V tomto si kľudne môžeme podať ruky s inými zvieratmi, ktoré žijú v patriarchálnom sociálnom usporiadaní, či už opicami, alebo levmi. Tam, keď prebehne puč a nastúpi nový dominantný jedinec alebo jedinci, prvé čo spravia, je poznásilňujú samice ich novej čriedy, aby im dali najavo svoju dominanciu, či prípadne ich donútia (pozabíjaním mláďať) do hárania, aby preniesli svoje gény. Takéto správanie však nevidíme v matriarchálnom usporiadaní, ako napríklad u koní, či u surikát (meerkats), kde je dominantným jedincom samica. Vtedy samica určuje či príjme nového dominantného samca, alebo nie. Tým nechcem povedať, že v matriarchálnom usporiadaní neexistujú boje, lebo zo skúsenosti viem, že dominantná kobyla býva väčšinou veľká mrcha, ktorá dokope a dohryzie jej podriadené kobyly, ak sa prehrešia, bez mihnutia oka.
A tu sa dostávam ku podstate ochrany pred znásilnením. Nezáleží totiž na tom, že či ideme domov neskoro večer tmavou uličkou, lebo znásilňuje sa aj na parkovisku za bieleho dňa. Nezáleží na tom, čo máme na sebe oblečené, lebo znásilnené sú aj ženy v islámskych krajinách, čo nosia burku. Násilník si totiž za obete vyberá submisívne osoby. Teda radšej si vyberie viac odetú skromnú dievčinu, čo si cupitá domov z prednášky ako sporo odetú mrchu, čo práve dokončila svoj nočný záťah na peňaženky nadržaných. A ako vie, že sme submisívne? Jednoducho. Naše držanie tela, náš pohľad, náš štýl chôdze... proste naša reč tela. Osobne si myslím, že reč tela sa v dnešnej dobe veľmi podceňuje. Táto neverbálna komunikácia je silnejším indikátorom skutočného charakteru ľudí, ako ich verbálna, aj práve preto, lebo je podceňovaná a my sa neučíme klamať telom. Preto sú ľudia, ktorí sú dobrými pozorovateľmi, aj dobrými odhadcami charakteru ľudí (niekedy aj úplne podvedome). Kedysi dávnejšie tu bol článok o tehotnej žene, ktorá prešla okolo skupinky výrastkov, čo ju začala obťažovať a jej nádherný popis verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Tiež napísala, že keď odchádzala, tak počula smiech za jej chrtom, mylne sa domnievajúc, patriaci jej. Už vtedy som jej do diskusie napísala, že sa nesmiali jej, ale že patril dotyčnému výrastkovi od jeho skupiny.
Sama mám pár skúseností s nočným obťažovaním. A musím povedať, že som nikdy nemala problém zbaviť sa nežiadúceho obťažovania svojou dominantnou komunikáciou. A aká, že to je dominantná komunikácia? Vzpriamená chôdza s hlavou hore. Priamy pohľad do očí a nesklopenie ich. Ak niekto ide za nami, nezrýchliť a už nikdy nezačať utekať. V prípade oslovenia, odpovedať chladným a kľudným hlasom (chladne si najprv premeriať dotyčného, akoby to bol červ pri naších nohách a potom sa pozerať priamo do očí). Radšej sa pomýlim a urobím dojem mrchy u nevinného chlapa, ako byť milá a skromná a zavlečená niekde do krovia. Proste neukázať strach. Preto často pomáha, ak ide žena na kurz sebeobrany. Taký kurz Vám nedá silu na prekonanie muža (verte, ak by prišlo na lámanie chleba, tak je Vám taký kurz na nič), ale je vynikajúci na dodanie sebavedomia, lebo vy si začnete veriť, že takého násilníka zvládnete a odrazí sa to aj na Vašej neverbálnej komunikácii. A preto Vás už nikto nebude otravovať. A tak dámy, keď idete po ulici, tvárte sa ako tie najväčšie mrchy, dračice a mužožrútky. Budú Vás nazývať pávicou, horenoskou, namyslenou, mrchou a či inými menami, lebo na Slovensku sa sebavedomie u žien nenosí. Ale radšej nech Vám povedia, že Vám naprší do nosa, ako si prejisť peklom znásilnenia.
Žiaľ, tento návod Vám nemusí pomôcť pri skupinovom znásilnení, lebo tam už ide o iný psychologický princíp ako dominanciu. Tam sa jedná o davovú psychózu a výzvu od skupiny. Stále však môže pomôcť zachovanie si chladnej hlavy a nepreukázanie strachu, bez prílišnej arogancie. Riskantné použitie opačnej psychológie, povedať niečo v štýle: "OK, tak ktorý bude prvý." a hrať sa, že nám to nebude vadiť, môže tiež odvrátiť nebezpečenstvo, lebo bez poskytnutia dostatočnej dávky odvahy potrebnej k výkonu výzvy sme sa práve stali nezaujímavým prospektom.
V každom prípade, znásilnenie nie je NIKDY, naozaj NIKDY vinou ženy, nech sa nán snaží spoločnosť nabulikať, čo len chce.
