Dobre, dobre, tak už Vás nebudem napínať. Smiala som sa veľmi z článku o dobrodincovi. Neviem, prečo ľudia majú tak silné nutkanie písať o svojich dobročinných skutkoch (teda viem, hladkajú si svoje ego). Ak by som mala aj ja zakaždým napísať článok, tak sa nedopíšem (vidíte, aj ja si ho sem tam pohladkám :-DD). Ale chváliť sa darovaním mne darovaného, no neviem, smiechu som sa fakt nezdržala. Vraj dobrodinec :-D. Pracovala som 10 rokov v Siemense a tak sa mi tiež podarilo dostať k počítaču zadarmo a keď som prišla k daľšiemu, lepšiemu, tak ten starší som podsunula susedovie dcére (bývame v parku pre mobilné domy, čo je v USA považované za chudobu a spodinu), nech má na čom šantiť. Ale vôbec ma pritom ani nenapadlo, že by som sa mala nejako špeci cítiť (ako dobrodinec, pardón, nezdržala som sa), skôr naopak, brala som to ako úplne normálnu vec. Však sama som prišla ku počítaču ako slepé kura ku zrnu. Je síce chvályhodné, že počítač daroval a pekné, že sa v diskusii obhajoval, že chcel len dať príklad iným a poukazoval na redakciu SME, koľko monitorov vyhodili pri sťahovaní. Nuž, je naivné si myslieť (o to viac, že ide o vzdelanú osobu a odborníka vo svojej oblasti), že keď môže niečo darovať jednotlivec, že je to také isté, či dokonca lepšie pre firmu. Bola som v Siemense, keď sa robila hromadná výmena počítačov. Vybehol pre všetkých zamestnancov e-mail: "Ak chcete počítač, ozvite sa administrátorovi, daľšie veci (ako monitory, tlačiarne) budú v suteréne do toho a toho dňa, príďte si zobrať čo chcete.", ale robiť nejakú veľkú donáciu nerobili. Prečo? Jednak, tieto počítače sú oveľa viac opotrebovanejšie, ako od súkromníka (zvlášť monitory), a tiež obsahujú citlivejšie informácie (hoci v prípade nášho blogera pevne dúfam, že ak bol počítač používaný pre prácu, že všetky citlivé údaje boli pred darovaním profesionálne vymazané). A tak prečistili tie, o ktoré bol záujem od ľudí, a zvyšok išiel do šrotu. Pre firmu iste lacnejšie riešenie, ako zorganizovať donáciu. Mnoho centier na donácie má isté požiadavky na opotrebovanosť (však oni tiež nie sú zberači odpadkov) a nie všetky by boli zrejme vyhovujúce, či kontaktovať jednotlivcov hoc aj cez inzeráty "Zadarmo". Pre ten odpis z daní, by sa im to mnohokrát predražilo. A tak som sa v tom čase spýtala pár známych, či majú záujem (mali traja), prišli si to pobrať a tým to haslo.
Takže, ak si chceme hladkať egá, tak si ich hladkajme (však aj preto sme sa na tento blog zaregistrovali), ale keď už nám to niekto vytkne v diskusii, tak sa to nesnažme zabaliť do vzletných a poetických myšlienok o chodení príkladom a bytím chlapom, hrdinom, dubom a strojom pre iných. Niekedy si aj my blogeri chceme nahnať karmu, ta ňééé. ;-)
