Takétostereotypizovanie je totižto podľa mňa veľmi nebezpečné. V prvom rade treba odlíšiť,že existujú dva druhy týrania. Fyzické násilie, ktoré by som rozdelila ešte dopodskupiny: pri zmysloch a v alkoholovom opojení a verbálne/mentálne týranie.
Akoprvé by som rada nazrela do duše tyrana. Ja viem, teraz ma roznosíte na kopytách,lebo si dovolím pozrieť sa na tú sviňu a dokonca ho vidieť ako človeka.Ale viete čo, démonizáciou sa nič nevyrieši. Lebo rodí sa len veľmi malé množstvotyranov. Tyranom sa väčšinou človek stáva. Tyrana formuje rodina, spoločnosťa v neposlednom rade aj osobnosť jeho partnera. Ja viem, rúham sa,ale musím. Tyrana v prvom rade charakterizuje veľmi nízke sebavedomie. Čímnižšie, tým väčšia agresivita a tým väčšia potreba niekoho ponížiť. Tyrannevie spracovať frustráciu normálnym spôsobom a často sú to ľudia, ktorí samivyrástli v prostredí týrania. Tým nechcem povedať, že všetci ľudias nízkym sebavedomím sú tyrani. Ale tvrdím, že všetci tyrani majú extrémnenízke sebavedomie. Jedinec s normálnym sebavedomím, si totižto nepotrebujedokazovať svoju prevahu porážaním slabšieho človeka. A tu sa rysuje, prečo týraju ľudia zo všetkýchvrstiev. Sebavedomie sa nedá kúpiť, ani z knižiek vyčítať. Ale tiež sa právedostávam k pointe, ktorá sa prestane mnohým páčiť. Tyranmi sa stávajú v rovnakejmiere muži aj ženy.
Najvypuklejšieje samozrejme fyzické násilie a preto sa spoločnosť a média na neho vrhajú svervou a gustom. Fyzické násilie je totižto ľahko spoznateľné aj laikom.Modriny, rôzne zranenia, či prípadne zlomeniny. Verbálne násilie je však podľamňa presne tak isto závažné, ak nie horšie. Častokrát preto, lebo jeneidentifikovatelné laikmi, spoločnosť nevidí vonkajšie znamenia a pretoje tento druh násila často rafinovanejší a má trvalejšie následky a taktiežje tažšie pre obete násilia sa vymaniť spod náručia tyrana. Násilie pod vplyvomalkoholu je kapitola sama o sebe a preto budem stručná. Alkohol robí človekanepredvídateľným. Mnohokrát násilie vyplýva z tejto nestability.Alkoholici nie sú prvoplánovaní tyrani, ale sú závislí na alkoholea v prvom rade sa potrebujú zbaviť tejto závislosti. Alkoholizmus sapodieľa veľkou časťou na násilí, ale vyliečením alkoholika častokrát úplnevymizne násilné správanie.
Akoprvú vec, čo som urobila, než som začala písať tento článok som hodila vyhľadávaniena ženské násilie. Väčšina stránok, ktorú som našla boli o týraných ženách. Zdása, že téma žien, ktoré týrajú je značné tabu našej spoločnosti. Ale keď ste tvrdohlaví ako mulice a nedátesa odradiť, nájdete aj zaujímave štatistiky. Napríklad štatistika o zabitýchdeťoch je celkom zaujímavá. Rozdelenie medzi rodičmi? 51.6% detí bolo zabitýchotcom a 48.4% matkou. Celkom malá hranica. Podľa mňa je to kvôli tomu, žesi tyran vyberá zo zásady slabšie osoby na týranie. Preto viac mužov budefyzicky týrať ženy, ale keď už príde na deti, tak sa to začína vyrovnávať. Ženy,ktoré fyzicky týraju sa tiež zamerajú na slabšie osoby od nich a preto častotýrajú deti, staršie osoby, a fyzicky či mentálne hendikepované osoby.Deti, ktoré už začínajú prejavovať agresivitu týrajú mladšie/slabšie deti odnich a zvieratá.
Druhýtyp týrania, mentálne/verbálne týranie je často viac devastujúce, lebo obetetejto metódy sú neviditeľné. Nemajú monokle pod očami, ani obrovské podliatiny natele, ani zlomené kosti. Zato však majú obrovské modriny na duši, rany v ichsebavedomí, je zlomená ich osobnosť. Často pre nich neexistuje cesta úniku. A právev tomto týraní excelujú ženy. Podľa mňa je viac žien takýchto tyranova manipulátorov pod pokličkou. Ženy majú vysoko vyvinutú verbálnu komunikáciu.Vedia odlíšiť väčšie odtiene jazyka a komunikácie, a preto ju vedialepšie zneužiť. Mnohokrát sa takéto verbálne týraniemôže odohrávať aj vonkupred svedkami bez akéhokoľvek spozorovania problému. Zdanlivo nevinné frázy môžubyť vyslovené v hlbšom kontexte, ktorý nám, nežijúcim v dennodennomkontakte s osobou, úplne unikne. A právepreto je podľa mňa škodlivejšie ako fyzické týranie.
Nepáčisa mi, ako táto kampaň radí ľudí do istých škatuliek podľa pohlavia. Odoberátotižto možnosť ľudom hľadať pomôcť. Ľudom, ktorí nespadajú do toho jednoduchéhopohľadu kampane. Ak má dospelá svojprávna žena problém odísť od muža, tyrana,v dnešnej dobe, keď spoločnosť takéto týranie verejne pranieruje, tak sipredstavme aký veľký problém to musí byť pre ľudí, ktorí čelia situácii, kde jetýranie iné, ako zobrazené v kampani, tyranom je žena a média o takommlčia. Ak natlačíme ľudom do hlavy, že muž = násilník a žena = nevinná obeť,či anjelik, budeme mať veľký problém s akceptáciou týrania, keď bude tyranomžena. Už teraz vidím, že ľudia odmietajú možnosť, že aj ženy majú sklonyk násiliu a týraniu. Ale ja si nemyslím, že sme voči takým vplyvomimmúne. Možno je ženský štýl týrania iný a postihuje iné kategórie ľudís oveľa tichším hlasom, ale napriek tomu existuje. Preto by ma veľmi potešilo,ak by sa kampaň viedla v širšom zábere, ktorý by neškatuľkoval pohlavia.
Našaspoločnosť rieši dôsledky, ale nerobí nič na prevenciu. Ľudia, ktorí vyrastaliv prostredí týrania, sa s tým vyrovnávaju rôzne. Niektorí sa sami stanútyranmi, niektorí sa stanú martýrmi. Častkokrát, keď sa stretnú dvaja ľudiaz týchto extrémov, je to vražedná kombinácia. Martýri žiaľbohu tyranovpodvedome vyhľadávajú. Tyrani a martýri sa však nerodia iba v týranýchrodinách. Ľudia reagujú na rovnaké podnety rôzne. Niečo môže jedného zlomiť, tendruhý sa z toho otrasie a tretieho sa to ledva dotkne. Preto je výchovadetí tak zložitá. Každé dieťa má inú povahu, ináč reaguje na veci. Paušálne sapreto nedá nič prikázať, či zakázať. Čo môže byť prospešné pre jedno dieťa, môžebyť pre druhé katalyzátorom na nevraživosť. Domácenásilie vymizne vtedy, ak deti naučíme zdravému sebavedomiu. Naučiť ichrešpektovať samých seba. Lebo až potom ich môžeme učiť rešpektu ku druhým. Trebadeti podchytiť aj v škole. Mať školských psychológov, ktorí sú trénovanína rozoznanie mentálneho týrania doma (samozrejme na rozoznanie fyzicéko sú tutrénovaní všetci), alebo potencionálnych problémov v škole. Tu v USAje to bežná vec a nemyslím si, že je to na škodu. Školy majú svojho vlastnéhoporadcu (niekedy aj viac), zdravotnú sestru, učiteľov, ktorí podporujúv deťoch zdôverenie sa im s rôznymi problémami. Nie, iste to nevychytávšetky muchy, ale podľa mňa je to krok dobrým smerom. Lebo ak chceme vykoreniťdomáce násilie z našej spoločnosti, začať treba skutočne u detí.
