Napríklad som zistila, že nášho kocúra chytá májová horúčka. Pendloval od okna, ku oknu, kde mraučavým tónom zvolával mačky pod naše okno. Asi sa mu nedarilo, lebo sa mi často chodil sťažovať. Zoskočil z parapety, vyskočil na posteľ, prešiel sa po mojom tele od nôh, až ku hlave ako modelka po móle (teraz už viem, prečo sa toto mólo trefne po anglicky volá catwalk :-)). Zamraučal mi nežne do ucha, otočil sa a ladným krokom po mne aj odišiel. Opakoval to v pravidelných intervaloch celú noc.
Začala som sa otáčať ako kura na ražni. Normálne som sa dnes ráno musela skontrolovať v zrkadle, či nie som grilovaná. Lebo v noci to aj hrozilo. V spálni bolo, aj napriek otvoreným oknám, dosť teplo a dusno. Ale našťastie som nedosiahla kritickú teplotu potrebnú na grilovanie a tak možem spokojne ohlásiť, že som v poriadku.
Tiež mi prebehlo hlavou, že môžem myslieť na osobu, ktorej som to sľúbila, o trochu skôr, ako som to mala v pláne. A tak som jej hneď vyslala hrejivú pozitívnu myšlienku.
Potom som zistila, že zmäkčovačka vody sa prebúdza k životu o sedem minút tri a doteraz sa trápim, prečo nie o tretej. Vyšlo mi, že asi má pomalé hodinky. Je celkom hlučná, až sa divím, že ma nebudí pravidelne. Trvalo jej to pol hodinu, než sa zregenerovala.
O tretej som si pomyslela, že napíšem tento článok a v duchu som ho celý napísala. Potom som začala koncipovať ešte jeden. Uvidíme, či sa na dostane na svetlo dňa, v noci je všetko krajšie. Je dosť úletový (čo čakáte v noci?). A možno také sú najlepšie.
O štvrtej som si pomyslela, že na Slovensku je už jedenásť hodím, na čo sa hneď začal zúrivo hlásiť žalúdok s pocitom, že prichádza hodina obedu. Vysmiala som sa mu do tváre a jeho naliehavé požiadavky ignorovala. Naštastie, tentoraz vyhrala lenivosť nad hladom. A vraj lenivosť je zlá. Ha, mňa zachránila od večerného rabovania chladničky. Tak som sa s ňou celkom spriatelila.
Zistila som, že vtáky začínajú svoje ranné koncerty ešte predtým, ako vyjde slnko. V našej záhrade sa ladenie nástrojov začína o pol piatej. Tesne na to som zaspala.
Jasne, že svinský budík (chrípku na neho) sa tváril, že o mojom nočnom povyrazení nemal ani potuchy a začal zvoniť práve v tom najlepšom spánku. Síce dostal pár krát po papuli, ale bol neodbytný. A tak som nakoniec vstala. Čučala som síce dlho ako žaba z prachu, ale nakoniec som tu medzi vami.
Dobré ráno. :-D
