Tak ako väčšina slušných občanov Slovenskej republiky som aj ja minulý piatok znechutene na námestí protestoval proti vláde. V tej dobe bola situácia skutočne zlá, Novinár, ktorý písal o
prepojení mafie a najvyšších štátnych predstaviteľoch bol zavraždený, vrah ani objednávateľ známy nebol, a najmä neboli vyvodené žiadne politické dôsledky. Minister vnútra sedel stále vo svojej stoličke a premiér Fico iba pár dní predtým svojimi nepodloženými obvineniami voči
prezidentovi znechutil aj posledných jeho obhájcov.
V tejto situácií bolo prirodzené, že tak ako ľudia na námestiach, tak aj opozícia každodenne tlačila na vládu, aby dôsledky vyvodila. Prezidentovi by stačila aj rekonštrukcia vlády,
opozícia však čím dalej hovorila o predčasných voľbách. Fico túto snahu videl ako zneužívanie vraždy, čo v tej situácií skutočne nepôsobilo dôverihodne.
Situácia sa ale zmenila. Na začiatku týždňa odstúpil ( ťažko veriť, že z vlastnej vôle) minister Kaliňák, a najnovšie ponúkol svoju demisiu aj samotný Fico. Keby sme sa mali riadiť slovami prezidenta Kisku o zásadnej rekonštrukcií vlády, ktoré vyslovil zhruba týždeň po vražde,
mal by Ficovu demisiu prijať, tak ako aj jeho podmienku prípadného nového predsedu vlády zo Smeru
Opozícia ale kričí stále. Kričí tak histericky, nekoordinovane a populisticky, že sa až človeku vnucuje myšlienka, či sa náhodou Ficove slová o zneužívaní vraždy nezačínajú napľňať. To samozrejme jeho nechutné vyjadrenia o tancovaní na hroboch dvoch ľudí a Sororsovi neospravedlňuje.
Samozrejme, nemôžeme byť naivní. Skutočnú zmenu pomerov na Slovensku nie je možné docieliť so Smerom. A to nie len so Smerom vo vláde, ale aj so Smerom v parlamente, so Smerom, ktorý existuje. Kšefty pôjdu ďalej a formálna zmena postu premiéra zaužívané praktiky nezmení.
Veľmi rád by som bol taký pozitívny ako napríklad organizátori pochodov za slušné Slovensko a veril, že súčasná opozícia má na to, aby Smer porazila.
Je to ale naozaj pravda? Neboli by predčasné voľby pre opozíciu "danajským darom"?
Treba poznamenať, že jediný líder opozičnej strany, ktorý má momentálne reálne skúsenosti s tým aké je to byť v širokej koalícií, je Richard Sulík, ktorý momentálne sedí v európskom parlamente.
A veľa z nás si pamätá, ako jeho "bačovanie" dopadlo. Už dlhé roky síce Sulík hovorí, že sa zo svojich chýb poučil, ale pri pohľade na jeho komunikáciu s potencionálnymi koaličnými partnermi to vyzerá skôr naopak.
O koaličnom potenciále nevypočitateľného Igora Matoviča netreba ani hovoriť, veľké ego je prítomné aj u Borisa Kollára či Alojza Hlinu. Prípadné predčasné voľby by teda pravdepodobne priniesli takéto závery:
1. Fico by aj napriek všetkému voľby s najväčšou pravdepodobnosťou vyhral. To by SMERU zaručilo status najsilnejšej politickej strany do roku 2022, čo by samozrejme neznamenalo že by sa mu aj podarilo zložiť vládu, no v mnohých prípadoch by túto výhodu vedel využiť.
2. Hlasy demokratickej konzervatívnej pravice by sa roztrúsili do viacerych politických subjektov, ktoré by spolu vedeli spolupracovať iba za cenu veľkých kompromisov, čo by pre ambicióznych lídrov strán ako Matoviča či Sulíka mohol byť veľký problém
3. Hrozil by opätovný nárast frustrovaných voličov, ktorý by svoj hlas dali ĽSNS
4. Ak by sa súčasnej opozícií predsa len podarilo zložiť vládu, hrozila by v nej podobná nestabilita ako tomu bolo v rokoch 2010-2012. A všetci veľmi dobre vieme, aký je Fico silný opozičný politik, pokiaľ môže svoju stranu prezentovať ako stabilnú, a ostatné ako nestabilné.
Videli sme to nie len v roku 2012, kedy prebral vtedajšej koalícií obrovské množstvo voličov, ale napríklad aj v roku 2006, kedy využil nezhody v SDKÚ
5. Fico by teda pri najhoršom scenári vyhral aj voľby 2022, a jeho Smer by sa vrátil ešte silnejší.
Pri pokračovaní súčasnej vlády by naopak Smer bol pod drobnohľadom a obrovským tlakom nie len opozície či médií, ale aj Bruselu. Tento obrovský tlak by Smer takmer určite nevedel ustáť bez straty obrovského množstva voličov.
Tým pádom by do volieb 2020 Smer stratil aj posledné zbytky svojej podpory, a naviac by sa opozícia mala čas skonsolidovať. A to je ešte stále v hre Progresívne Slovensko, ktoré by malo šancu prebrať Smeru voličov jedine v prípade, že by sa predčasné voľby neuskutočnili.
Samozrejme, ani jedno z tvrdení sa nemusí ukázať ako pravdivé. Avšak pri súčasnej situácií by si Slovensko mohlo vybrať iba dve možnosti:
1. Okamžité predčasné voľby, ktoré by skutočne mohli viesť k politickej nestabilite, a vôbec by vyšetrovanie vraždy nemuseli zlahčiť tak, ako sa zdá
2. Rekonštrukciu vlády, ktorá by ešte 2 roky predstavovala mafiánsky oligarchistický štát, avšak s vidinou úplnej porážky SMeru v roku 2020
Ani jedna z možností nie je ideálna, bohužiaľ politika je ešte stále len umenie možného, nie umenie dobrého. A Bugár? Ten sa zachoval ako profesionálny politik. Zatlačil v správnej chvíli a potom ustúpil.
