Dve hlavy s dlhšími mastnými vlasmi, jedna s blýskavou plešinou a jedna s vlasmi ako drôty, trčiacimi na všetky strany, skláňali sa nad niečím. Nad nimi stál cigaretový dym takej hustoty, že človek neznalý fyzikálnych zákonov by si myslel, že je to akási stena, o ktorú sa musí zdvihnuvšia sa hlava rozbiť. Ale nie. Jedna hlava sa zodvihla a cez dymovú clonu zahučala na Fera: „Zdrhol si Jolane?" Všetci sa zasmiali, iba Fero nie.
„Čo to tam máte, vy chreni?", vyzvedal sa. Berco rýchlo položil ručiská špinavé od oleja na objekt Ferovej zvedavosti. V momente na jeho špinavých olejových labách pristály tri páry iných, veľmi podobných, tvrdých chlapských rúk s čiernou špinou okolo olámaných nechtov. „Šibe ti, debil, zakydáš to!", zlostili sa majitelia rúk. Krčmár priniesol veľké pivo s borovičkou a postavil ho pred Fera práve vo chvíli, keď ten zúrivo treskol oboma päsťami po stole. Pohár nadskočil, pena z neho vyčľapla a stekala po skle. „Boha chlapi, ste jak malé decká! Dajte to sem!" „Čo za to?", spýtal sa Ondro zvaný Toro. Prezývku dostal v deň, keď opitý zle uviazal družstevného bujaka, ten sa odtrhol naháňal Ondra po celej dedine. „Nič, debil, daj to sem!" Toro ssa uchechtával, v červenej tvári mu svietili malé očká a úškrn odhaľoval zvyšky sčernetého chrupu. „Tu ju máš jak od pánbožka, tú tvoju lásku televíznu! Len daj bacha nech to Jolana nevidí, lebo ti spraví monokel aj na druhej strane!" Všetkým sa bruchá triasli od hurónskeho rehotu.
Fero s hundraním vzal podávanú vec. „Noviny, a čo?" „Listuj", vyzývali ho kamaráti. Stačilo mu zazrieť titulnú stranu, aby sa v ňom rozohnili hormóny. Rýchlo prevracal trasúcimi sa rukami stránky novín. Bola tam! Pomaly slabikoval text pri fotografii krásky „hore bez". Chlapi sa na ňom rehotali. „Dobre sa pozri, Feri, poriadne!" povzbudzovali ho. Fero sa prizrel, a skutočne! Nie veľmi zreteľné, ale bolo to tam! Nezbedná šatka nezakryla ako mala to, čo zakryť mala. Pozornejšiemu oku neušiel malý detail, a z dievčaťa „hore bez" bolo zrazu dievča „bez". Čím dlhšie naň Fero hľadel, tým mu boli trenky menšie. Porozmýšľal, porozhutoval, až vymyslel. „Chlapi, tuším ma nejaké sranie chytá," oznámil a sprevádzaný uštipačným smiechom pobral sa na špinavý krčmový záchod, spoločný pre všetkých bez rozdielu. Noviny postavil na nádrž, oprel o stenu, aby dobre videl, spustil montérky a ruku strčil do trenírok...
Fero sa pred časom zaľúbil. Jeho láska mala ostať neopätovanou, a určite nie kvôli vekovému rozdielu alebo vzdialenosti. Fero sa zaľúbil do Miss. Raz večer, keď jeho žena Jolana (medzi nami - riadna erdegbaba) odišla s deťmi na návštevu k rodičom do vedľajšej dediny, Fero si spravil doma pohodlie. Do obývačky priniesol dve pivá, tri krajce omasteného chleba, pol štangle salámy a dve cibule. Nohy v tri dni nemenených ponožkách vyložil na stôl a len tak prepínal televízne kanály. Vychutnával si ten pocit. Keby to videla Jolana, tá by ho hnala! Aj tou štanglou by ho možno ubila! Ale Jolana je preč. Fero sa potmehúdsky usmial, trošku sa naddvihol a dlho a riadne nahlas vypustil vzduch z čriev. Usmial sa, spokojný s výkonom. Dožičil si riadny dúšok piva. Keď pocítil, že vzduch zo žalúdka sa tlačí von, spolu s grgom povedal Som Fero, pán tohto domu. Vyšlo mu to! Toľkokrát to skúšal, a teraz mu to vyšlo. Hneď bol večer krajší. Potiahol nosom, ponožky začali prerážať cez ostatné pachy v izbe. Započúval sa do ticha domu, nikto mu nenadával, nikto nekričal. Fero sa spokojne usmial do tretice.
Vtom ich zazrel. Na obrazovke sa zjavili bohyne v plavkách. A tá jedna! Joj, či len bola pekná! Joj, dievča moje, ja by som ťa naučil, čo je chlap, myslel si Fero. Dopil aj druhé pivo, ale už si nahlas neodgrgol. Iba potíšku, decentne, aby krásky v televízii nedajbože nepočuli. Joj, či je krásna tá jedna. Taká šikovná, trošku chudá, no ale nevadilo by to, riťku má peknú, kozičky akuráto do ruky, to by bolo niečo...rozhutoval Fero.
Nevedno, či od množstva alkoholu, ktoré za celý deň vypil, alebo od smradu, ktorým bohato naplnil obývačku, či od kombinácie oboch, Ferovi sa zrazu zdalo, ako krásne slečny vystupujú z obrazovky a prichádzajú k nemu, jemne sa ho dotýkajú, vyzliekajú mastné montérky, fľakaté trenírky a vtom prichádza tá jeho, tá najsladšia pipuľka a ... jaj, či je len šikovná, či má len šikovné prstíky, škoda jej po svete chodiť, tuto ostaň moja, prihovára sa jej Fero, kým v jeho predstave sa dievčina skláňa nad ním a robí to, čo Jolana už dávno odmieta, a v tom najlepšom.........
PRÁSK!!!
Rana cez oko dostala Fera do reality. Ďalšia zas rýchlou cestou do bezvedomia. Jolana sa vrátila domov, pretože zabudla nakŕmiť prasa a na Fera sa nespoliehala. Zašla ešte pozrieť, čo jej starý porába, a čo nevidí?! Na stole v obývačke rozložené jedlo, na koberci ležia prázdne pivové fľaše, v televízore polonahé cundry, na gauči sedí rozvalený Fero, hlava zaklonená, oči privreté, ústa pootvorené, rukou v rozkroku rýchlo pohybuje tam a späť...Nelenila, schytila fľašu a jasne dala mužovi najavo, čo si o celej situácii myslí.
Dnes sa však Fero s kráskou zavrel tam, kde Jolana nikdy nechodí, a venoval sa sladkým predstavám, čo by bolo, keby ju stretol.
Jolana s malým deckom išli našťastie práve okolo šenku, keď malý začal revať, že je smädný a musí kakať. Bez váhania zabočila, objednala dve kofoly, zlostne zazrela na štamgastov pri stole a spokojná, že Fero tam nie je, vykročila, ťahajúc malého za ruku, k záchodom.
Celá krčma stíchla, ešte aj muchy prestali bzučať, keď Jolana rázne otvorila záchodové dvere.
Najprv zazrela chlpatý Ferov zadok a v okamihu aj noviny. V momente jej zaplo. Adrenalín dodal jej sedliackej ruke trojnásobnú silu a tá, zovretá v päsť, dopadla rovno na nos práve sa obzerajúceho Fera.
Pán doktor mu povedal, že môže na Jolanu podať oznámenie na polícii. Ak sa, pravda, odváži.
