rozum vs. cit, ďalej sa mi nechce rozmýšľať, kto vie, nech si pridá ďalšie.
Vzťahy sa rozpadávajú ako domčeky z karát, a to aj tie, čo majú zdanlivo pevné základy. Dvaja mladí sa milujú, plánujú spolu bývať, žiť, založiť rodinu napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam, až kým niektorý z nich, alebo obaja, „nedostanú" rozum a nepovedia si, že treba sa ešte zdokonaliť v jazyku, nadobudnúť skúsenosti, eurobubáky zarobiť, jedným slovom - vycestovať do zahraničia na minimálne pár mesiacov. Pokiaľ sa rozhodujú srdcom, nájdu spoločné riešenie a odídu obaja. Alebo obaja ostanú, prihlásia sa na jazykový kurz a spoločne nadávajú, že takto sa to nikdy nenaučia. Podstatné však je, že ostali spolu. Keby jeden z nich odišiel...no, vzťahy na diaľku sú iná kapitola.
Alebo - žijú si, nažívajú, stretávajú sa, zatúžia po spoločnom bývaní, vezmú hypotéku, a logicky nastane finančný problém. Rozum zavelí - treba viacej makať. A tak mladí makajú od rána do večera, prídu domov, prehodia pár slov, unavení zaľahnú...a o pár mesiacov pozerajú na toho cudzieho človeka, ktorý leží vedľa nich v posteli a rozmýšľajú, čo ich viedlo k spoločnému hľadaniu šťastia.
Alebo - „silné" ženy. To je fakt dobrá kapitola. Pod vplyvom všetkých drístov z časopisov, v ktorých nič vďaka vymakanej grafike nevyzerá tak ako v skutočnosti, túžia po tom, čo im tlačia do hlavičiek. Musíš byť silná, samostatná, krásna, štíhla...iba tak máš nejakú šancu. Čo už také chúďatko zmôže voči psychickému nátlaku, ktorým sa sama mesačne zásobuje? Pouvažuje (a tu vzniká ten problém!) a zistí, ako veľmi sa ona prispôsobuje. Že príde z práce, varí, perie, žehlí, upratuje...a sakra, veď by nemala! Veď aj ona má nárok na nadčasy, má nárok na to, aby zarábala kopec prachov, chodila z roboty najskôr tak okolo ôsmej celá vytešená, ako skoro skončila, tak ako jej drahúšik! Kým on si ide z času na čas viac - menej pravidelne s kamarátmi posedieť na pivčo alebo na futbal, ona sedí doma, rozhutuje, prečo sa z nej stala domáca pipina. Miesto toho, aby si išla ona sadnúť s kamoškami, alebo dať spraviť fejs do kozmetiky či kaderníctva. Rozumné riešenie v jej podaní? Spraviť nič netušiacemu miláčikovi scénu, že uprednostňuje kamošov pred ňou. Šikovné. Poďakuj sa, milá pipina domáca, svojmu rozumčeku, že drahúšika to o nejaký čas omrzí a nájde si inú pipinu domácu, čo s ním z času na čas pôjde na pivo alebo na šport, ale väčšinou si bude vedieť spraviť náhradný program a budú si vedieť nájsť aj chvíle spoločné, a nie iba pri nedeľnom obede.
Ďalší dobrý príklad - cicušky a podnikatelia. Cica porozmýšľa, spočíta si cenu topánočiek a výšku svojho konta, no a keďže sú v nepomere, hor´ sa na lov. Zbalí pracháča a je v p... obchodnom dome. A kým bude počítať, darmo bude mať všetky posledné módne výstrelky, darmo bude chodiť na nádherné dovolenky, darmo bude vyjedať najdrahšie reštiky. Pokiaľ pracháča nebude ľúbiť, ale v skutočnosti, nie iba slovne, aby sa ten otriasal ako oslík, dovtedy šťastná nebude. Skôr či neskôr si nájde milenca, ktorý sa jej usalaší v srdiečku a to už je prúser iba otázkou času.
Alebo jedinci s nízkym sebavedomím. Prečo by mal mať rád práve mňa? Prečo nie tú dlhonohú cicu z ich firmy, prečo nie spolužiačku; prečo nie suseda, prečo nie vymakaného žrebca z posilky? Darmo srdce hovorí, že keď niekoho milujeme, nevieme to riadne odôvodniť. A ten krepý rozum, miesto toho, aby vravel - preto, lebo si ťa vybral, preto, lebo ty si preňho/pre ňu No.1, preto, lebo ty si tá jeho princezná, ku ktorej ho ťahá srdiečko...tak ten krepáň melie čosi iné. A keď sa to spojí s nasledujúcou skupinou, to je rovno na mašlu.
Nasledujúca skupina - predsudky. Staršia baba a mladší chalan. Ženská s deckom, alebo nebodaj s viacerými, je jedno, či rozvedená alebo slobodná, a slobodný, bezdetný. Výrazne starší muž a mladšia babenka. Šéf a podriadená. Každý jeden sa minimálne stokrát opýtal a minimálne sám seba - čo na to povie okolie? To predsa nemôže vyjsť. Skôr či neskôr si ten druhý nájde seberovnejšieho partnera. Úplne do dokonalosti to vedia dotiahnuť jedinci zo skupiny s nízkym sebavedomím.
Možno sú to pozostatky žiarenia z Černobyľu, neviem, ale dnes podaktorí ľudia akoby nepociťovali potrebu bojovať o svoj vzťah. Miesto hľadania spoločného riešenia utekajú. A tak si povedia - no kašlať na to, veď ten koniec príde tak či tak, tak radšej skôr ako neskôr, toto aj tak nemá budúcnosť...všetci sú priam veštci, aj Sibyla by mohla položiť živnosť a ísť kozy pásť! Poslúchnu rozum, ktorý hovorí, že takéto čosi ee má budúcnosť a vrazia si dýku do srdca. Potom sa čudujú, ako veľmi to bolí. A že ten druhý fakt odišiel, lebo kto by už bol s niekým, kto s ním nepočíta do budúcnosti? (jasné, sú aj také páry, ale teraz hovorím o vážnejších vzťahoch).
Žiaden vzťah nie je vždy nádherný, filmy, reklamy a časopisy klamú!!! Chyba väčšinou nastane v komunikácii. Keď tá zlyhá, na bitevné pole nastupuje s prehľadom rozum, a začne radiť. Neverte mu, jeho rady sú švihy bičom. Nepočúvajte ho, kým vás z jeho slov bolí ten buchotajúci sval v hrudnom koši. Nezapájajte rozum, kým milujete. Samozrejme, pokiaľ nie ste zaľúbení do noťasa, vraha, zlodeja alebo inej socky. Lebo keď ho poslúchnete, tak to kurevsky bolí. Rozum láske nerozumie. Pýtajte sa svojho srdca. Hovorte partnerovi, čo vás trápi, hľadajte spoločné riešenia. Nemému decku ani vlastná mater nerozumie, a potom sa rozum chechce, vymýšľa rôzne konšpirácie a výsledkom bývajú slzy a zmarené krásne lásky.
Už je neskoro, keď sú mosty spálené, brody zaplavené a ten druhý má toho všetkého plné zuby. Potom si môžete aj oči vyplakať a všetky zodpovedné bunky za trest prechlastať. Už vám nič nepomôže.
