S istým človekom som sa potrebovala dohodnúť o istej veci, na ktorú má právo, ale ktorú momentálne vlastním ja. On ju chce užívať tiež. V tom som nemala v úmysle mu brániť, okrem toho - nemám na to zatiaľ právo, keďže naše súdy pracujú tak rýchlo, ako pracujú. Pretože sa mohlo stať, že si vec jednoducho vezme a ja ju už neuvidím, chcela som sa s ním dohodnúť. Čuduj sa svete, on sa chcel dohodnúť tiež. Pozvanie na stretnutie medzi štyrmi očami som odmietla, tomu človeku neverím ani to, čo dýcha. Rozhodli sme sa využiť služby mediátora.
Na začiatku sa dohodnú „pravidlá hry". Každý si povie, o čo mu ide, pričom sa nemá „prepierať špinavé prádlo" - vyťahovať nechutnosti zo súkromia, osočovať druhú osobu, a hovoriť sa má k predmetu veci. Nesmie sa skákať hovoriacemu do reči. Mediátor môže, usmerňuje totiž debatu, aby sa nevymkla spod kontroly, keďže sa dá veľmi ľahko skĺznuť do emocionálnej roviny. Potom mediátor zhrnie, čo bolo povedané, prípadne položí otázky.
V ďalšej časti sa prednášajú návrhy. Obe strany si povedia svoju predstavu o vyriešení sporu.
Mediátorovou úlohou je nejako tieto predstavy skĺbiť, aby „bol vlk sýty a ovca celá". Za úspech sa považuje dosiahnutie zhody (veľmi zriedkavé) alebo kompromisu. To znamená, že jedna strana vo svojich požiadavkách povolí a druhá strana za to ponúkne ústupok vo svojich požiadavkách. Je to možné. Na prvom sedení to dokonca vyzeralo tak, že sa dohodneme. Vyzeralo, ale nedohodli sme sa. Napriek tomu sme si od mediátora vyslúžili pochvalu, že sme dobre spolupracovali, je vidno, že sa skutočne chceme dohodnúť a že na dohode pracujeme (bodaj by som nepracovala, veď keď sa nedohodnem, tak o vec prídem, aspoň do rozhodnutia súdu). Dohodli sme sa teda na ďalšom stretnutí.
Ďalšie stretnutie vyzeralo tak, ako by vyzerať nemalo. V prvej časti sme sa ešte držali, dospeli sme aj k čiastočnej dohode, malo prísť k vyšpecifikovaniu tejto dohody. Tu už nastalo kladenie podmienok typu keď - tak. Keď nepovolíš, tak si uplatním svoje právo. Bolo to ťažké, pretože toto nie je účelom mediácie, ako som už spomenula, mali by sme dosiahnuť nejaký kompromis. Proti sebe stáli dva jeho a jeden môj návrh. Vtom prišlo na rad morálne odsudzovanie môjho života, využila som preto možnosť jednoducho sa zdvihnúť a odísť. Tiež mám len jedny nervy, a situácia bola už aj predtým viac než napätá. Zdvihla som sa práve vo chvíli, keď mediátor začal druhú stranu brzdiť, pretože už prišli na rad emócie, ktoré na stretnutie nepatria. Ale keďže som ako sopka, ktorá vybuchne a všetko je zase v poriadku, sadla som si naspäť. Ešte chvíľu sme sa pokúšali nájsť riešenie, no pristúpiť na podmienky som nechcela, takže pre zmenu sa zdvihla druhá strana, čo bolo znamením, že sme pre tentokrát skončili. J
Opäť sme sa nedohodli definitívne. Zatiaľ. Dostali sme možnosť porozmýšľať o našich návrhoch a prísť znova. Úspech však je, že máme akú-takú dohodu, vieme, o čo komu ide a aké sú jeho predstavy. Bez mediácie by sme sa nedostali ani do tejto roviny. A česť mediátorovi - po celú dobu sa držal bokom a robil si svoju prácu, pričom zostal neutrálny.
Úprimne povedané, zo začiatku som to celé brala skepticky, a mediáciu som považovala za čosi zbytočné, novodobý výmysel, ako prísť k peniazom. Teraz si to už nemyslím.
