reklama

Stará dievka - interaktívna poviedka na pokračovanie - Horúce srdce

Stará dievka pobavene zdvihla obočie. Poobzerala sa okolo seba. V kancelárii bola iba ona a Zajačik. „Poďte, povedala mu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (63)

 

Mladý potreboval na vecko, a nevedel ho nájsť. Ani sa mu nečudovala. Na dlhej chodbe bolo množstvo dverí, pričom boli označené iba jedny. Sklad upratovačky, oznamovali. Okrem toho sa sociálne zariadenia zamykali, takže aj keby vedel, ktoré dvere to sú, bolo by mu to nanič. A riskovať, že vbehne do šéfovej kancelárie, to Zajačik nechcel. Nemal veľmi na výber, v kancelárii sedel iba on a Stará Dievka, ostatní boli na obede alebo si pod rúškom pracovnej záležitosti vybavovali súkromné veci. Preto teraz kráčal za Starou Dievkou a z tejto pozície si vychutnával pohľad na jej dlhé nohy a pekne tvarovaný zadok v obtiahnutých rifliach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred jednými dverami zastala, zaklopala, vošla. O chvíľu vyšla s kľúčom, ktorý už Zajačik túžobne očakával. „Trafíte naspäť?", opýtala sa. Už-už chcel povedať, že bez problémov, ale spomenul si na príjemný pohľad, keď ju nasledoval, a rozhodol sa ináč. „Hmm, ak by vám nerobilo problém počkať..."

Stála na chodbe a čakala. Pripomenulo jej to časy, keď takto čakávala dvojičky. Niekedy aj pätnásť - dvadsať minút. Stŕpnutá od strachu oslovovala vychádzajúcich mužov, či sú tam dvaja chlapci, zatiaľ čo nezbedníci vnútri pretekali, kto rýchlejšie spláchne, alebo komu sa spraví na rukách väčšia mydlová pena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo spomienok ju vytrhla kolegyňa. Chcela vojsť do kancelárie, keď však zbadala Starú Dievku, podišla k nej. „Videla si toho nového?" Stará Dievka prikývla. „Čo naňho hovoríš? Celkom dobrá postava, nemyslíš?" Stará Dievka opäť iba prikývla. „No tak sa už vyjadri, čo si o ňom myslíš? Veď sedíte v jednom kancli, tak už si ho mohla čeknúť! Teda ja byť na tvojom mieste, už by som vedela aspoň základné údaje." Stará Dievka pozrela smerom ku dverám, za ktorými stál Zajačik. „Čakám ho, nemal kľúč, nevedel kade a poprosil ma, aby som ho počkala". Kolegyňu to rozosmialo. „No, aspoňže vie, čo má robiť a nepoprosil ťa, aby si mu išla rozopnúť zips. Alebo vytiahnuť vtáka." Stará Dievka sa pri tej predstave pobavene pousmiala. Kolegyňa si uvedomila, čo povedala, a rozosmiala sa ešte viac. Vtom vyšiel Zajačik. Podala mu ruku: „Ahoj, ja som Zuza. Tak čo, už je lepšie?" „Ani si neviete predstaviť, ako," odpovedal. „Ale prosím ťa, strč si to vykanie niekam, veď hovorím, že som Zuza." „Ahoj Zuzka, ja som Miro." Starej Dievke sa „otváral nožík vo vrecku". Vraj - Zuzka! Zuzka!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zamyslená kráčala pred Mirom. Ten, s očami nalepenými na jej zadku, sa spýtal: „A vy sa ako voláte? Prepáčte, prepočul som vaše meno." Ja sa volám krava, chcela odpovedať. Tvárila sa, že nepočuje, takto odzadu ju oslovovať! Už som vážne stará dievka, namiesto toho, aby som mu s radosťou oznámila svoje meno, zakladám si na slušnom správaní, pomyslela si.

V kancelárii to skúsil ešte raz. Tentokrát sa jej pozeral do očí. Cítila, že jej vyschlo v krku, a snažila sa netváriť ako pubertiačka pred spolužiakom, ktorý ju navštevuje v snoch. Podala mu ľadovú ruku. „Stará Dievka. A tykaj mi. Tu si takmer všetci tykáme." Prijal podávanú ruku. „Aká si studená!" „Studené ruky, horúce srdce," usmiala sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Miro nevedel, čo si o nej myslieť. Na prvý pohľad pôsobila ako ľadová kráľovná. Zdalo sa mu, že je rezervovaná a chladná. Mala pekný úsmev, pri ktorom sa jej okolo očí robili jemné vrásky. Rozmýšľal, koľko môže mať rokov a či je sama. Asi nie, také ženy samy nebývajú. Posadil sa ku svojmu stolu a naoko sa zahĺbil do štúdia interných procedúr. Ich význam mu unikal, snažil sa pochopiť, čo číta, ale rozmýšľal nad iným. Pozrel na hodinky a vzdychol si. Musí nejako vydržať, aj keď radšej by sa porozprával s ľuďmi naokolo. Prvý dojem je dôležitý, nechcel, aby si ho kolegovia zafixovali ako klebetného ulieváka. To radšej ako suchára, čo čumí do papierov. Uškrnul sa a pozrel na Starú Dievku, ktorá sa chystala na odchod. „Už idete, teda ideš?" „Hej, bežím do školy, a potom variť, upratovať, písať úlohy, a večer idú Zúfalé manželky. Ak dovtedy nezaspím." „Ty študuješ?" „Nie. Do školy idem pre detváky." Mirovi padla sánka. „Ty máš deti?" „Hej, dve. Tak ahoj." Tak ona má dve deti. Keby sa to dozvedel od niekoho iného, neveril by tomu. Koľko teda môže mať rokov? Tie deti potom musia byť maličké. Vlastne - chodia do školy. Potom najviac ak prváci. Nemôže mať predsa viac ako dvadsaťsedem! Vŕtalo mu to v hlave celou cestou domov.

A tu, milí čitatelia, dostávate priestor vy.

Ako sa to bude ďalej vyvíjať? V pokračovaní

  • a) Stará Dievka opatrne zvádza Mira, no ten má strach, pretože si myslí, že je vydatá

  • b) Miro prejaví záujem obližšie spoznanie (života) Starej Dievky

c) Zuz(k)a sa „vrhne" na Mira a Stará Dievka zúri

Hlasovať môžte do Diskusie, päť dní...odteraz.

Ďakujem za spoluprácu J

Olívia Olivieri

Olívia Olivieri

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? nebláznite!veď napokon - na mene a fotke nezáleží ;-) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáo neradostiOch joj! (CP radí)7nevidíme, nepočujememládežníciCicuška Pipinkao životeo pokračovanío všeličom

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu