Feri na umocnenie dojmu objal SD jednou obrovskou rukou okolo pása, a tak sa im podarilo vytvoriť ešte nechutnejší dojem nechutne snobskej rodiny. Škodoradosť je najväčšia radosť, a keby spôsobovala orgazmy, SD by ich pri pohľade na svadobčanov, keď ju zazreli, zažila hneď niekoľko. Nevesta sa prestala usmievať, zamračená sa otočla na ženícha s otázkou, prečo ich pozval. Ten jej rozpačito vysvetľoval, že on ju nepozýval, ani oznámenie neposlal. Každý, kto vyšiel z kkostola, zostal zarazene stáť a potom sa zvedavo spytoval, čo tam TÁ robí? Namiesto radu gratulantov sa tvorili hlúčiky zvedavcov. SD so širokým úsmevom a chlapcami pred sebou vykročila k neveste. Chlapci obaja naraz podali ruku otcovi a obaja naraz spustili: „Prišli sme ti popriať veľa šťastia a aby si sa o to nové dieťa staral lepšie akko o nás." Potom podali ruku neveste a predniesli: „Prišli sme vám popriať veľa šťastia a aby ste s našim tatom bola taká šťastná ako volakedy naša mama." SD bola prekvapenejšia asi viac, ako všetci ostatní. Dvojičky si gratuláciu nacvičili doma, ani o tom nevedela.
Potom podišla vysoká štíhla matka dvojčiat v krátkych šatách k štúplej, moletnej tehotnej neveste, pripomínajúcej svadobnú tortu a tiež jej zaželala veľa šťastia. Na dôvažok ju pobozkala na obe líca, rovnako ako exmanžela. Bola si istá, že vôňu jej parfému si zapamätajú na dlhú dobu a keď ju zacítia, vždy si na ňu spomenú. V duchu sa čudovala, že jej tí dvaja vôbec podali ruku. Feri si neodpustil položiť ťažkú ruku ženíchovi na rameno a povedať mu pár úprimných rád. „Počuj, ty sereš na týchto malých milých takých istých chlapcov. To by si veru nemal. Veru nie. A toto tvoje ďalšie - čo to bude? Až - to - bude?" Z tej poslednej vety išla taká hrôza, že všetkým, ktorí ju počuli, prebehol mráz po chrbte. Feri potom vlastnícky položil dvojčatám ruky na plecia a odchádzali. Za SD pribehla exsvokra. „Čo si prišla? Pokaziť svadbu? Ký parom ťa sem hnal? Kto ťa pozýval?", kričala červená v tvári. „Upokojte sa. Prišla som s chlapcami, aby mohli vlastnému otcovi popriať šťastie. Keď ich už na svadbu nikto z vás nepozval."
Cestou domov sa zabávali na Feriho výstupe. „Tak čo, ako si sa rozhodla? Pôjdeš večer von?" spýtal sa jej. Keď SD dostala SMS od Mira, či by večer niekam nešli, od radosti strkala šoférujúcemu Ferovi mobil pod nos, aby si ju prečítal. „Ja neviem..." „Počuj tebe fakt je- preskakuje. Vyhodím vás doma, prezleč malých do teplákov, zbaľ im pyžamá, zubné kefky a beriem ich k nám!" Chlapci začali od radosti skákať na sedadlách a vykrikovať. Feri mal veľký dom, ženu a tri deti, ktoré si SD tiež občas „požičala". Súhlasila.
Deti odišli a SD sa vychystala. V dohodnutom čase počula hrať z ulice obľúbenú pesničku. Miro parkoval pod jej oknom a čakal. „Kam pôjdeme?" spýtala sa. V duchu si priala, aby povedal niečo v zmysle - poďme ku mne alebo ku tebe, alebo poďme von z mesta, alebo niekam, kde by sme sa mohli pomilovať... „Niekam na večeru", vytrhla ju zo snívania jeho odpoveď.
Večerali, rozprávali sa, smiali. Miro ju kŕmil svojim steakom a ona svojimi hranolkami. Priala si, aby to neskončilo. „Zájdeme ešte niekam na drink?" opýtal sa.
Celou cestou vysielala telepatické signály, aby ju chytil za ruku. Možno k nemu nedoleteli, alebo práve neprijímal.
Popíjali drink a hľadeli si do očí. A SD sa naďalej pokúšala preniknúť do jeho myslenia svojimi myšlienkami, vysielala všetky možné neverbálne signály, všemožne naznačovala, lebo spraviť prvý krok sa bála. Bála sa odmietnutia. Fero ju povzbudzoval, že o nič nejde, prinajhoršom povie nie, predsa nemá čo stratiť, keď nič nemala. Napriek tomu sa neodhodlala.
Miro ju odviezol domov. Ak je normálny, tak teraz...myslela si. Nič. A tak sa zhlboka nadýchla a spravila prvý a posledný zúfalý pokus: „Nejdeš na chvíľu hore?"
Miro .......
A tu, milí čitatelia, dostávate priestor vy.
Ako sa to bude ďalej vyvíjať? V pokračovaní
a) zavrtel hlavou a povedal, že je unavený a ide domov
b) povedal, že veľmi rád
c) povedal, že teraz nie
Hlasovať môžte do Diskusie, päť dní...odteraz.
Ďakujem za spoluprácu :-)
