„...no a ja som si teda najprv myslela, že jakože on trtká s mojou segrou, lebo volakedy ja som jej to spravila, tak že teraz sa ona mne chce pomstiť. Lebo šak jej nosí nákupy, chodí tam, minule jej vymaloval byt..." Iná kaderníčka začala dievčaťu fénovať vlasy. Zapojil sa aj fén kaderníčky SD a v ich duete už nebolo počuť nič viac.
SD mala stiahnutý žalúdok. Pozerala na seba v zrkadle. Zhlboka dýchaj a zvládneš to. Nezabudni sa usmievať, to je najlepší spôsob, ako na nepriateľa vyceriť zuby. Hoci - nebol nepriateľ v pravom zmysle toho slova. Necítila k nemu ani k nim nič. Iba neveriacky krútila hlavou po každom rozhovore s ním. Ich životy sa už odvíjali v iných dimenziách. Z veľkej lásky ostala iba hŕbka papierov s názvami ako Sobášny list či Rozsudok o rozvode. A dvojčatá. Kedysi o ne z princípu bojoval, no len čo skončili súdne ťahanice, s odôvodnením, že sa mu neoplatí cestovať do iného mesta, prestal sa s nimi stretávať. Prišiel možno dvakrát do roka, keď sa jeho matke zacnelo po vnúčatách.
Zrazu jej zavolal. Aby jej oznámil, že už jej nebude môcť platiť výživné. Ide sa ženiť, čakajú potomka. O jeho známosti vedela, hoci sa jej netýkala. Nechcel jej povedať, kedy im zazvonia svadobné zvony, možno zo strachu, aby sa tam neobjavila.
Podcenil ju. Za pomoci malých lží sa dopátrala k miestu, času a dátumu tej významnej udalosti. Patrí sa predsa, aby deti zablahoželali otcovi k takému krásnemu životnému kroku. Kým ona sedela v prudko elegantných čiernych minišatách a lodičkách na vysokom opätku u kaderníčky, jej sestra obliekala dvojčatá do oblekov s kravatami a česala im kohúty. Nech ani náhodou nezaniknú v dave. Neprehliadnuteľnosť mal zaručiť aj kamarát Feri s takmer dvojmetrovou výškou, vyše stokilovým svalnatým telom navlečenom v tmavom obleku, rovnakou kravatou ako dvojičky a čiernymi okuliarmi. Kamarát Feri, inak dobrák od kosti, práve fičal na svojom veľkom čiernom vyleštenom Pajere do kvetinárstva pre kyticu ľalií. SD rada podpichovala, aj keď vedela, že tentoraz irónia skrytá vo voľbe kvetov nebude pochopená.
Dievčina opäť začala hovoriť a kaderníčky ako na rozkaz vypli fény. „....no lenže ja som ich špehovala, tak som zistila, že jakože oni nemajú spolu nič. Lebo ona chodí teraz s mojím bývalým frajerom, čo mal byť najprv jej frajer, to je pop-i, ne? Jaká sranda! No a Samči on je fakt strašne fasa, on mi kúpi hocičo, aj teraz som mu povedala, že musím ísť vyskúšať účes, tak povedal choď moja, nech si prekrásna jak princezná. To je, čo? Šak ja viem, že on neni žiaden k-t, on je fakt milý, inak by som s ním nebola, ne?
SD sa pousmiala nad predstavou dievčaťa v bielych šatách, ako na otázku sobášiaceho odpovedá „šak ano, do p-e, ne?".
Princezná. Miro jej napísal „dobrú noc, princezná". Nevedela, ako to myslel, no potešilo ju to a dodalo jej odvahy. Snívala, aké by to bolo, keby...keby bol Miro ten...akože princ. Výsledok dôkladnej analýzy svojho duševného vnútra ju potešil. Opäť bola vo svojej koži. Túžba po Mirovi ju už natoľko neovládala. Možno to bolo spôsobené tým, že prejavil záujem. Chcela ho stále, no nie tak intenzívne, ako pred časom. Tešila sa, že už naňho toľko nemyslí, že už s ním nechce tráviť voľný čas na úkor chlapcov. Chcela ho, to áno, na občasné stretnutia mimo pracovnej doby. Správa od neho jej dodávala odvahu.
Každé ráno si cez mail popriali pekný deň, napriek tomu, že ich delilo iba jedno poschodie. Milý rituál, na ktorý sa obaja každé ráno tešili. Rituály sú dobré, pomáhajú človeku držať sa nad vodou, keď sa mu už nechce plávať. SD si uvedomovala, že momentálne má väčšie šance ako Zuza, ktorá otvorene dávala Mirovi najavo, že stačí, ak jej vyhrnie sukňu. Aj keď - niekedy mala aj SD takéto chúťky. Ako vtedy, keď v týchto nových šatách vošla do jeho kancelárie. Takmer sa zrazili vo dverách, Miro práve odchádzal. Ostal stáť a obaja neskôr rozmýšľali, či aj ten druhý cítil to isté. Vložiť medzi nich žiarovku, rozsvieti sa. Po pár sekundách, ktoré sa im zdali nekonečné, Miro šepol: „Tie šaty...sú veľmi sexy." „Šaty?" „Vieš, ako to myslím."
Vlasy SD získali tvar, aký im určila kaderníčka. Musela už ísť, aj keď by rada počúvala dievča, ktoré vravelo o tom, ako ju jej drahý požiadal o ruku. Do kaderníctva vošiel mladý muž s jamkami v lícach a šiltovkou na hlave. SD ho spoznala, občas sa na ľudí díval zo stránok bulvárnych časopisov. „Ahoj miláčik, tak ako?" Dievča sa obrátilo. „Ty k-t, čo tu robíš, šak ty si ma nemal videť!", rozplakalo sa. „Ale zlato, veď ešte nie si hotová, to sa neráta. Prišiel som zaplatiť, lebo idem tvojej sestre nakúpiť do Metra jogurty a tak, takže by som nestihol." Pozrel na SD a uznanlivo pokýval hlavou. „Dnes budete mať úspech." SD sa sebavedome usmiala. „Ďakujem. A blahoželám k svadbe." Mladý nechápavo pozrel, ale stačil jeden pohľad SD na dievča a pochopil. Zhlboka vzdychol a usmial sa.
Vonku už čakal Feri s kyticou a chlapcami. Strácali sa v kožených sedadlách jeho auta. Len čo zazreli mamu, vybehli von a uznanlivo ju potľapkali po zadku. „Dobrá si ty kočka, dobrá!" Aj Feri sa pridal. S úsmevom na tvárach vyrazli v ústrety radostným udalostiam.
Keď sa SD na mobile zobrazil hovor od Mira, pomyslela si, že dnešný deň nemohol začať lepšie.
A tu, milí čitatelia, dostávate priestor vy.
Prečo volal Miro?
A) bol vsobotu v práci aniečo nevedel nájsť
B) vrámci dodržiavania rituálov jej chcel zaželať pekný deň
C) chcel vedieť, či má SD večer čas
Hlasovať môžte do Diskusie, päť dní...odteraz.
Ďakujem za spoluprácu :-)
