Cestujeme, pozor na zlodejov

Na staniciach, vo vlakoch by sa malo pohybovať o čosi viac strážcov zákona, vraj aj v civile, aby nevyplašili prípadných kmínov.Kamarát mi porozprával ako cestoval pred týždňom s kabelou ako svet, ktorá sa stala priveľkým lákadlom pre zlodejku z radu tmavokožcov.

Tak sa ti vlečiem s taškou k stanici. Ako som neskôr doma po prevážení zistil, mala cez dvadsaťpäť kíl. Vo vlaku zvyknem čítať a tak si kupujem dennú tlač. Kabelu som ledabolo položil hodný kúsok od seba a čakal na kapríka. Nesklamal ma a zabral po necelej minúte, kedy som si obzeral stanicu a všetko možné, len nie kabelu. Prihrnula sa cigánka, tak meter päťdesiat, 35 kíl živej váhy. Zaprela sa do rúčky až jej na krku nabehli žily, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani vzpierač v nadhode. Kabela však sedela pevne na zemi. Druhý pokus, vidina prinajmenšom desiatich zlatých tehál z Fort Knox-u urobili svoje. Taška sa predsa len dala do pohybu. Jeden krok, jedna rana rukou do chrbta, cigánočka urobila premet, mala asi dojem, že ju zrazil vlak. Po dopade nabrala rýchlosť smerom k východu, hádam si myslela, že sa chytila do pasce. Pokojne sa vraciam do radu. Úsmevy na tvárach svedkov incidentu mi dávajú na známosť, že s mojím konaním plne súhlasia.
-Mali ste mať v ruke aspoň nejakú koľajnicu, nech si to tá čvarga zapamätá , dodáva staršia pani. To iste, dať sa zavrieť za úbohú čiernu tvár, notabene pri obrane kabely zo štrkom do akvária!

Avšak ako trik pre vždy bdelých strážcov verejného poriadku na odchytenie zdivelej zveri na našich staniciach by to v rôznych obmenách mohlo fungovať. Hlavne počas takého chaosu, ktorý čaká všetkých už nasledujúce dni.