Vyrastajúce biznis centrum, ťahajúce sa od Mlynských Nív až po Bajkalskú síce ponúka i miesta na parkovanie pod svojimi budovami, ale len pre firmy, ktoré si boxy predplatia, či zahrnú do nájomného. V okolí nájdeme len jeden parkovací dom, skôr minidom pre verejnosť. A tak sa parkuje všade kde to len ide, vyhláška nevyhláška, pravidlá nepravidlá.
Odťahovky a mestskí papučiari lietajú jak diví, len aby stihli obslúžiť všetkých nespratníkov. Pravda, len na vychytených miestach, len potom čo si pre istotu nechajú zistiť majiteľa podľa ŠPZ, aby náhodou nedali papuču či nenaložili auto niekoho, kto je silnejší v kramflekoch než oni. Je to zákon prírody. Aj tam si predátor najskôr svoju korisť obzrie, či na ňu má. Zaručeným bezproblémovým úlovkom sú autá s inou ako bratislavskou ŠPZ, vidiečania by mohli rozprávať. Po nich nasledujú lacnejšie typy ako je felícia, octávia, fábia a všetky staršie ročníky vozidiel, ktoré dávajú tušiť, že ich majiteľ príde so sklopenou hlavou ochotný zaplatiť podľa požiadaviek orgánu.
Funguje to perfektne. Pred časom, kedy som pracoval pre jednu firmu z južného Slovenska, sa mi podarilo zastaviť medzi inými vozidlami na strane ulice označenej tabuľou zákaz státia. Pravda, išiel som do obchodu. O necelých desať minút sa vraciam, auto sa už húpe nad zemou, prísť o tri minúty neskôr, zmizne v čiernej diere pri Slovnafte príhodného názvu Čierny les . Keďže to bolo neďaleko trhoviska, začnem ako pravý trhovník vyjednávať. Po tom ako orgán zistil moje dáta, nelogicky sa spýtal:
-Prečo máte auto s inou ešpézetkou?
-Akože inou? Veď mám slovenskú.
-No hej, ale nie bratislavskú , dodáva.
Uhm, skutočne smola. Bol však charakter. Za zloženie si vypýtal päťstovku do vačku. Dokonca i počkal, samozrejme s dokladmi v ruke, kým neodbehnem za kamošom predávajúcim neďaleko zeleninu, pri sebe som nemal viac ako tri stovky. Udychčaný, auto opäť na zemi, odťahovka mizne v diaľke. Prečo do šľaka odišli? Veď mohli naložiť ďalšieho, o kúsok stojace vozidlo, podobnú hrču ako mám ja. Pomaly prejdem okolo ostatných áut, aha BA, BA, BA.... len jedno malo KN... a to bolo to moje.
