Živnosť namiesto pracovného miesta

Po tretíkrát už hádam nie. Možno je to povahou jeho práce, možno má jednoducho smolu. Priateľa už po tretíkrát tlačí ďalší zo zamestnávateľov do živnostenského pomeru. Dvakrát sa mu podarilo nájsť riešenie, nové zamestnanie. Boom tohoto riešenia znižovania si vlastných nákladov nastal krátko po roku 2000. Napriek tomu, že všetci o tom vedia, na ochranu zamestnanca sa urobilo málo a nedávno mu prijatím nového Zákonníka práce takmer podtrhli stoličku. Takmer. Verejnosť a zamestnaci mlčia. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

Čo to v praxi znamená "prejsť na živnosť"?

Ak sa pozrieme na vec detailnejšie, zistíme, že v konečnom dôsledku by s priateľom podnikateľ vybabral za blahosklonného požehnania štátu. Prišiel o právny nárok na benefity poskytované zamestnancom, napr. dovolenka či príspevok na stravné lístky, diéty. Platením základného minima do fondov, bude jeho dôchodok po dosiahnutí hranice dôchodkového veku nižší takmer o dve tretiny! Ako živnostník bude mať síce príjem vyšší, no v prípade žeby chcel ostať na tom istom štandarte, ktorý mal ako zamestnanec, musel by do fondov odvádzať toľko, že v skutočnosti by jeho mesačný príjem vlastne klesol.
Čo získal. Získal fiktívnu slobodu pri určovaní priebehu vlastnej pracovnej činnosti a jej času. Získal možnosť dočasného vyššieho príjmu za cenu využitia možnosti minimálnej platby.
Vo vzťahu s bývalým zamestnávateľom sa na úrovni má dať - dal zmenili pravidlá. Už neplatí "má dať - dal", ale platí "daj - a staraj sa sám". Zamestnávateľ, teraz už obchodný partner, sa správa tak isto ako predtým, len je viac "na koni". Na konci kde bič plieska, ostávajú zneužitému zamestnancovi len oči pre plač.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Priateľ, tak ako ostatní živnostníci, bude musieť viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie, odvádzať dávky do fondov, platiť koncoročné dane. Samozrejme, tak ako všetci, bude sa snažiť svoj daňový základ znížiť a tak ako všetci odvádzať do fondov minimum. To znamená, že v prípade choroby ostáva na almužne prichádzajúcej zo sociálnej poisťovne a po dosiahnutí dôchodkového veku dostane žobrácky dôchodok. V prípade dovolenky, si musí čas ktorý plánuje oddychovať tzv. nadrobiť, čo v praxi znamená, zabezpečiť dostatok financií na preklenutie obdobia nečinnosti, v osobitých prípadoch sa môže stať, že podnikateľ namiesto neho uzatvorí zmluvu počas jeho neprítomnosti s iným subjektom a tak príde o prácu definitívne.

Podnikateľ nemá voči "novému obchodnému partnerovi" tie záväzky, ktoré k nemu mal v zamestnaneckom pomere. V prípade ak sa rozhodne dať mu "zbohom", nenesie žiadne riziko. Žiaden plat vyplatený na základe odstupného, žiadna ochranná lehota času výpovede, žiaden ohľad voči zamestnancovi - živnostníkovi, ktorý mu dovtedy prinášal zisk a momentálne sa dostal do obdobia kedy sa "nedarí" .

SkryťVypnúť reklamu

V čom sa obchádza zákon?

Na prvý pohľad sa zdá, že k porušeniu zákona nedošlo. Skutočne len na prvý pohľad. Pri podrobnejšej analýze toho, čo skutočne zamestnanec (teraz už živnostník) vykonáva však narazíme na znaky závislej práce, znaky ktoré charakterizujú vzťah zamestnávateľ - zamestnanec. Je to najmä používanie dopravných prostriedkov bývalého zamestnávateľa, ktoré neraz nesú na svojom povrchu logo firmy, ktorá si len dohodla služby obchodného zástupcu či zmluvného prepravcu. Je to používanie doterajších priestorov bývalej zamestnávateľskej firmy, jej vybavenia, firemnej databázy, počítača-ov pridelených konkrétnej osobe, mobilu-ov platených z účtu starého zamestnávateľa, v obchodnom styku používanie jeho mena, firemného zastúpenia v takej miere, že je potlačená identita samostatného živnostníka, čoby sprostredkovateľa obchodu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení.
Ak by išlo o vzťah podľa Obchodného Zákonníka, Hlava II, Diel XVIII., musel by živnostník (bývalý zamestnanec) vystupovať pod svojím menom, na vlastnú zodpovednosť, pri zabezpečení si všetkých prostriedkov na výkon činnosti, ktoré by nenaznačovali, že ide ešte stále o závislú prácu.

SkryťVypnúť reklamu

Postoj spoločnosti

Tým, že vláda toleruje (rozumej nepostihuje) tých živnostníkov, právne subjekty, ktoré donútili svojich zamestnancov prejsť na živnosť, dáva vlastne najavo, že podľa zákona je všetko v poriadku.

Obrázok blogu

Náš ročný rozpočet tým prichádza o cca 1,8 mld Sk , ktoré mali smerovať do poistných fondov a o cca 50 mil Sk pri priznaní dane z príjmov. (Tvrdenie sa opiera o výpočet uvedený v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, na zamestnanosť a podnikateľské prostredie 2007,. Vláda sa vzdala tejto sumy vedome, pravdepodobne jedným z dôvodov bolo umelé zníženie percenta nezamestnanosti, zvýšenie ukazovateľa úspešnosti ekonomiky a sociálneho programu vlády. Paradoxne však práve sociálna stránka veci nabrala kurz smerom dole. Šancu prilepšiť si ako prvé zacítili zahraničné firmy, ktoré si po skončení daňových prázdnin urobili vnútorný audit a rozhodli sa znížiť počet zamestnancov (nie však na úkor poľavenia v činnosti). Následne sa tejto praktiky chytili i domáce firmy, ktoré sa zbavujú domnelej príťaže, vlastných zamestnancov, a môžu takto "ušetrené" prostriedky investovať či využiť iným spôsobom.

Nuž, pokiaľ to vláde a v konečnom dôsledku nám všetkým nevadí, pokiaľ nám takto uliate peniaze nechýbajú, je to v poriadku. Nech si podnikatelia a firmy prilepšia. Horšie to už bude s deklarovaným sociálnym cítením a ochranou práv občana.

Osobne sa domnievam, že prinútením zamestnanca prejsť na živnosť, sú v skutočnosti značne oslabené jeho sociálne istoty. V tomto prípade podľahla vláda podnikateľskej lobby, ktorá dokázala presadiť zrušenie odseku 4 v § 7 Zákonníka práce 348/2007 Z.z., ktorý hovoril o tom, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere. Nie je preto výnimkou, ak má dnes firma troch kmeňových zamestnancov, poväčšine rodinných príslušníkov a ix pracovníkov, papierových "obchodných partnerov", vykonávajúcich tú istú činnosť ako v čase, kedy boli zamestnancami.

SkryťVypnúť reklamu

Verím, že to takto neostane

Som optimista. Napriek strašeniu eurom, ktorému som už takmer podľahol, napriek prezentácii dnešnej situácie opozíciou, že smerujeme do izolácie kvôli nacionálnej strane a jej účasti vo vláde, napriek zvyšovaniu cien, napriek Ficovej deklarácii o sociálnej "takmer rovnosti", napriek všetkým nedotiahnutým kauzám, chcem ešte zo všetkých síl veriť, že štát je tu pre občana a nie občan pre štát. Že napriek chamtivosti po slovenskej korune, onedlho premenej na euro, sa v ľuďoch, ktorí majú mať na mysli "blaho" obyčajného človeka ozve svedomie...

Demokratické zriadenie sa odvoláva na možnosť jednotlivca slobodne svoje schopnosti rozvíjať, popr. na tomto základe podnikať. Ak však takto "demokraticky" podnikajúci jedinec využíva, dovolím si povedať zneužíva iného jedinca, nie je to podľa mňa v poriadku. A to by mali mať na mysli práve tí, ktorí sa nielen spravodlivosťou a sociálnym cítením oháňajú, ale majú v rukách aj páky na zjednanie nápravy!

pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,071 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu