Ako som sa na hrad vybral

Hovorí sa, že bratislavčania sú najmenší ľudia na svete. Keď napadne desať centimetrov snehu, majú ho až po krk. Pravdou je, že tentoraz sneh hlavné mesto nezaskočil. V priebehu pár hodín boli ulice na poriadku a mne tak zmarili plán zhotoviť jedinečné fotky kalamity v Bratislave. Vybral som sa teda rovno na hrad. Nie so sťažnosťou ale s fotoaparátom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

"Ranní ptáče, dál doskáče" hovorí sa v susednej republike. Keď sa večer pustila Perinbabka do roboty, predsavzal som si, že ráno budem prvý kto vstane, hneď po našom pracovitom premiérovi. Kto vie prečo, zobudil som sa o deviatej. Vonku sa už ozýval škripot lopát, ktoré v rukách domovníkov zápasili s bielou perinou. Čo ma však uspokojilo, bolo vytrvalé sneženie. Ranný čaj som do seba vlial ešte vrelý (aj tak ho inak nepijem), rýchlo sa spakoval a zabuchol dvere za bergamotovou arómou. Ulice boli ešte pokryté snehom, no už nie tým panenským, okrem šliapot a vyjazdených koľají ho sem tam zdobili hnedé dymiace kôpky po domácich miláčikoch, ktorých majitelia dúfali, že stopy po ich nedbanlivosti čoskoro prikryje čerstvá snehová nádielka. Toto predsa nebudem fotiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestou necestou som sa blížil k hradnému kopcu. Ja pešo, ako vidno zo stopy v snehu, mohol som použiť aj bicykel ako nejaký odvážlivý hazardér predo mnou.



Na hrade vládol pokoj, pracovný aj turistický. Sneh milosrdne prikryl špinu a neporiadok, ktorý môžu dnes a denne vidieť turisti z celého sveta.



Pomaly som sa brodil prehlbokým desať centimetrovým snehom a nadával na pluhy a údržbu, ktorá mi ničila pohľady na zasnežené priestranstvá.



Časť cestičiek a zákutí na hrade je pre verejnosť v zimnom období zatvorená. "To neznáte Hadimršku děvčata" zanôtil som si podľa vzoru Buriana a prekročil zimnú uzáveru. Ako inak nafotiť snežnú scenériu na miestach, kde sa dá dostať len v lete. "Sníh nečekat na fotografy".



Žigmundova brána z vnútornej strany. Či uveríte alebo nie, fakty o jej potrebnej rekonštrukcii operujú s hausnumerami. Jej rekonštrukcia (a to neviem či už prebehla, alebo ju ešte len čaká), bude podľa plánu stáť (alebo už stála), 324.933,28€. Samozrejme jedná sa o exteriér. Vnútorná rekonštrukcia, ktorá berie do úvahy interiéry a expozície je v súvislosti s ňou vyčíslená na 55.301,07€. Info som získal po vygúúúglení slov v tvare "Žigmundova brána". Bez úvodzoviek samozrejme a bez kurzívy. Materiál je v excelovom formáte a pochádza zo záverov rokovania vlády.



Cesta k Žigmundovej bráne je skutočne malebná. Lemuje ju hradba ako vystrihnutá z rozprávky. Česi majú pre takýto druh stavby názov "cimbuří". Jedná sa o striedanie hradby s priestorom pre účinnú obranu. V podstate ide o murovanú stenu, ktorá má zapracovaný voľný priestor poskytujúci obráncom možnosť brániť a zároveň byť chránený.

Pri návrate do "povolenej" zóny som opäť musel fyzicky prekročiť zimnú uzáveru vo forme retiazky s ceduľkou so zákazom vstupu. Pri ceste nadol sa mi darilo, pri ceste späť som neušiel pozornému zraku nepracujúcich rekonštruujúcich zamestnancov. Z výšky sa ozval povyk v neznámom jazyku, skromne to odhadujem na ukrajinčinu, alebo jazyk zo skupiny balkánskej. Prvé čo ma na chvíľku prekvapilo, bol fakt, že náš národný symbol rekonštruujú cudzinci. Spomenul som si, že Budapešť tiež sčasti vystavali liptovskí murári. A každý kto pracuje si plácu zaslúži. Otázkou ostáva či tu pracujúci cudzinci makajú legálne, alebo či to čírou náhodou nie sú práve tí, na čierno. Potom by som sa teda vôbec nečudoval, že rekonštrukcia, ktorá začala ak sa nemýlim v apríli 2008 bude končiť až koncom roku 2011, resp. 2012.



Lampy, lampáše, reflektory na stĺpoch i zabudované v chodníkoch pomáhajú zdôrazniť krásu tohoto národného symbolu.



Terasa Hradnej vinárne bola v to ráno nádherne zasnežená. Čiernobiely pohľad na ukotvené lietajúce taniere.



Opustené a zasnežené.



Sneženie kde tu ustávalo, spomedzi oblačnosť sa nedočkavo predierali prvé lúče slnka. Kým zvíťazia, ešte to chvíľu potrvá.



Pomaly som sa vybral na spiatočnú cestu. Oproti mne už na hrad smerovali hlúčiky turistov, ktorých oko tiež iste poteší zasnežený hrad.



U fotografa sa priam predpokladá, že bude vyhľadávať pohľady, ktoré by iní okoloidúci ani nezaregistrovali. Pravdou je, že uchovať si takéto obrazy v pamäti môže každý, kto sa na chvíľu pristaví a zahľadí.



Na záver prikladám dve humornejšie ladené fotografie. Papa ... papa ... paparazzi sa snažil dokonale maskovať.



Za týmto plôtikom nie je žiadne stavenisko ale strmý zráz. Rekonštrukčné práce prebiehajú o pár metrov naľavo. Nuž a vieme, že alkohol na pracovisko nepatrí, treba ho skonzumovať pred alebo za ním.



pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu