Tesne pred príchodom bielej periny, ktorá sa najskôr zmenila na čľapkajúcu hmotu, potom na ľadový hrbatý pancier, kde tam poprášený snehom, som sa vydal do ulíc Bratislavy. Druhá časť fotografií centra mesta tak dnes uzrela svetlo blogu.
Laurinská ulica so symbolom mestskej brány. Vstup do mesta bol možný cez štyri mestské brány, Vydrickú, Rybársku, Michalskú a Laurinskú. |
Časy nie tak dávno minulé. |
Lampy. |
Hlavné námestie s fontánou, ktorú všeobecne volajú "Rolandovou" napriek tomu, že na jej vrchole stojí Maximilián II. prvý panovník, ktorého korunovali v Bratislave. K zámene mena sochy (nie však jej samotnej), došlo po prvej svetovej vojne, kedy sa odstraňovali všetky symboly Rakúsko-Uhorska. Uhorský znak na fontáne vystriedal mestský a postavu začali volať rytierom Rolandom, ktorého sochy (vďaka jeho rytierskej povesti), zdobia veľa miest Európy. |
Vyústenie do Kapitulskej ulice. Predpokladá sa, že ide o najstaršiu ulicu Bratislavy, ktorá vznikla presídlením kapituly z hradu do Podhradia. |
Veža konkatedrály sv. Martina je vysoká 85-87 metrov (podľa rôznych zdrojov). |
Most cez fontánu, Hviezdoslavove námestie. |
Málokto vie, ža na mieste dnešného Hviezdoslavového námestia tieklo rameno Dunaja zarastené šáchorím. Až do roku 1781 bolo na mieste pred dnešným Národným divadlom premostenie. |
Promenáda. |
Carlton v pozadí, bol svojho času kapacitne najväčším hotelom v strednej Európe. |
30. septembra 1891 sa po prvý raz rozsvietilo elektrické verejné osvetlenie na korze a Hlavnom námestí. V okolitých uliciach používali plynové lampy. |
Na križovatkách, dôležitých verejných priestrantvách sa používalo oblúkové osvetlenie zavesené na liatinových stožiaroch tak, ako to máme možnosť ešte dnes vidieť pred Národným Divadlom. |
