Od starej tržnice, kde vlastne začína pešia zóna, sa vyberiem smerom k najvyšším budovám voľným okom postrehnuteľným.
Oproti jasnej oblohe sa na streche radnice rysuje viacero postáv. Až po bližšom skúmaní zisťujem, že sa jedná o sochy podopierané spleťou železa.
Na hlavnom námestí ma zaujala kombinácia repliky starej lampy a zástav, v pozadí Zelený dom.
Pár metrov od zastupiteľstva Španielska na Prepoštskej stojí dom, čakajúci na zásah. Buď demolačného bagru alebo renovačných čiat.
Na Klariskej v tesnom susedstve Katolíckej charity a sídla nábožníkov prezentujúcich sa erbom stojí podobná zrúcanina.
Pohľadom do ulice Na vŕšku opúšťam historické centrum. O pár desiatok metrov vyššie naďabím na staručký tunel, ktorým sme ako decká chodievali do PKO. Z diaľky sa blíži hukot, namiesto vlaku sa vynára električka.
Na love záberov nie som v uliciach sám, na rozdiel od šarmantnej dámy, však môžem používať obidve ruky. A vzápätí sa to aj vypláca.
Nič tak nevyprovokuje fotografa k foteniu, ako zákaz fotografovať. A tak som fotil cez sklo vstupných dverí bez blesku.
Cestou domov som sa pozrel na oblohu a ulicu cez zrkadlo a odfotil náš bratislavský Titanic smerujúci preorať Dunajskú ulicu.
Úprava článku bola vykonaná za použitia prehliadača Mozilla Firefox. Za prípadné chyby v poziciovaní jednotlivých fotiek inými prehliadačmi sa ospravedlňujem.