Niekto fotí vo vlastnej záhradke, niekto na horách, niekto exotické kraje. Proste každý si chce zachovať to, čo jeho myseľ oslovuje a k čomu sa bude v čase nepohody vracať. Nie som iný. Kúsok od centra, dvadsať minút bicyklom nájdete oázu pokoja, čistej panenskej prírody, ktorá byť poznačená zásahom spoločnosti má svoj vlastný svet a vlastné pravidlá. Zrak mi padol na červené bodky popri cyklotrase smerom na Hrušov. Zastavil som a odvtedy už prakticky ani na bicykel nevysadol. Ďalšie kilometre som prešiel pešo, plaziaci sa v tráve, pobehujúci za lietajúcim hmyzom, ktorý bol takmer vždy rýchlejší ako ja, volavky mi uleteli, kaňa močiarna na mňa pozerala len z výšky, podobne ako divé kačky, ktoré boli pohoršené narušením ich teritória.
Táto krásavica, dravec v ríši hmyzu sa práve chystala odletieť. Pomaly otvárala krovky, už už to vyzeralo, že zmizne skôr ako stihnem stlačiť spúšť. Samozrejme len na fotoaparáte. |
Drobulinké chĺpky tejto trávičky vyvolávajú dojem jemnosti, hebkosti. Radšej som sa ich ani nedotkol, aj keď netuším akú úlohu zohrávajú verím, že len na okrasu neslúžia. |
Inú trávu, nechlpatú si vybral tento slimáčik. Jeho škrupinka domnele vzbudzuje dojem dokonalej ochrany. Až slnečné lúče ukázali jej skutočnú pancierovú hrúbku. Tenkosť vápenatej ulity vidieť v strede tohoto oddychujúceho tvora. |
Povedľa raší celý koberec oranžového druhu. Príroda je proste neopísateľne rozmanitá. Poskytuje potechu oku i duši. |
O kúsok (tak kilometer) ďalej, narazím na staré rameno, ktoré prežilo stavbu vodného diela. Takto voľakedy vyzerala celá oblasť. Plná rýb, vodných vtákov, proste panenská príroda. Človek však rozhodol inak. Našťastie zachoval aspoň tieto ojedinelé ostrovčeky divočiny a rozhodol sa ich označiť ako chránené územie. Ktovie dokedy. |
V tieni korún stromov, v dostatočnej vlhkosti, láka svojich návštevníkov biela krásavica. Našťastie po odtrhnutí čoskoro svoj šarm stráca preto ju ľudia netrhajú tak ako snežienky a konvalinky. |
Ešte jeden pohľad do dávnej minulosti. Lužné lesy v oblasti dnešného vodného dieľa boli zrovnateľné s brazílskym pralesom. Kam čo padlo, tam to aj zostalo. Čo priniesla voda, to príroda spracovala. Fauna a flóra sa starala sama o seba, prípadne ojedinelé lokálne zásahy človeka dokázala hravo zvládnuť. Dnes je táto jej voľakedy prirodzená schopnosť na hranici, za ktorou už nasleduje len ekologický kolaps. |
Fialová nesmie chýbať v žiadnej farebnej scenérii. Uznajte, že táto bežne sa vyskytujúca rastlinka povedľa našich ciest, chodníkov má zo správneho uhľa pohľadu svoju nezameniteľnú a jedinečnú krásu. Pri pohľade na jej cyklámenovo fialový vábiaci bod, mám chuť stať sa čmeliakom. |
Na slniečku sa zjavili mravce. Vybrali si žltý kvet. Možno hľadajú svoje pomocníčky vošky, ktoré toľko strpčujú život záhradkárom. |
Kúsok od starého ramena nájdeme morské oko štrkovísk západného Slovenska. Patrné je spojenie borovicových porastov a listnatých drevín, tak typických pre región Záhoria a lužných lesov Podunajskej nížiny. Skutočne lokálne výnimočná oblasť na veľmi malej rozlohe. |
Koberce týchto kvetov lákali kolibríkov z ríše hmyzu. Žiaľ boli vždy rýchlejší ako ja, k načerpaniu pohonných hmôt z nektárového fialového kalíška im stačilo menej ako dve sekundy. Po desiatich minútach naháňania som to jednoducho vzdal a odfotil aspoň ich čerpaciu stanicu. |
Tento krásavec je úplne opojený dostatkom peľu a nektáru. Chvíľu pozorne sleduje čo sa to odohráva na susednej púpave. |
Nuž, je jar. Hmyz so svojou sexualitou nerobí žiadne tajnosti. V ich prípade ide v prvom rade o zachovanie rodu. Tu som sa rozhodol odložiť fotoaparát, venovať sa otázkam života a prioritám, ktoré by mal mať človek vo svojom čase na tejto zemi stále na mysli. |
