Sto krát prejdete tým istým miestom, ulicou, námestím a predsa nič nevidíte. Stačí sa zastaviť a zahladieť. Väčšinou prídete na to, že každý už tak dobre známy kút má svoje čaro, ktoré ste v bežnom dni nevnímali.
Strážna veža hradu. |
Priam v tesnom susedstve hradu vytŕča budova parlamentu. Snehu je tu na kopci vždy o poznanie viac ako dolu v meste. |
Cestou necestou. |
Gotická brána nazývaná Žigmundova. (Žigmund Luxemburský) |
Dom na Mikulášskej ulici ako z rozprávky. |
Schody sú mojím obľúbeným námetom. Tieto vedú do pravoslávneho kostolíka, učupeného tesne pod hradom. |
Konkrétne tento umelecký vývesný štít je dôkazom toho, že keď sa chce, tak to ide. Práve takéto detaily robia Staré mesto originálnym. |
Dôstojnosť sama. |
Ani ich už nepočítam. |
Stačí dvihnúť zrak, turisti majú možnosť vidieť i opustené pamiatky. Tu pomôže už len skorá rekonštrukcia. |
V mrazivom nedeľnom ráne sa Obchodnou ulicou plazia koľajnice. |
Pár metrov od Michalskej brány začínajú malebné uličky. Táto sa volá Baštová. Neuhádli by ste? |
Ošarpanosť tu kontrastuje s vynoveným domom. Zámočnícka ulica. |
Laurinská ulica. Snehu je v centre málo. Hádam preto, lebo som ho chcel zachytiť práve zasnežené. Nepodarilo sa. Zato dnes, kedy píšem tieto riadky je Bratislava opäť zavalená po krk (10 cm), novým snehom. Murphyho zákony stále platia, tak možno nabudúce. |
