V dnešnom uponáhľanom svete je každý moment kedy sa zastavíme vzácnym okamihom. Možno ani ten najdokonalejší počítač nedokáže tak rýchlo premietnuť obrazy a vyvolať spomienky, myšlienky, ktoré nám prebehnú hlavou v stotine sekundy. Počul som, že človek si v situácii kedy prichádza o pár sekúnd smrť, dokáže premietnuť všetko podstatné zo svojho života v obrazoch a myšlienkach. Nuž niekedy sa to podarí aj v tej chvíli kedy je ešte zubatá za siedmimi riekami, siedmimi horami a siedmimi dolinami. Čaro západu predchádzajúce príchodu noci má aj moc donútiť nás len tak porozmýšlať nad životom.
Ostalo len ticho rušené poryvmi vetra, ja, moje myšlienky a rýchlo sa meniaci obraz civilizovaného sveta vďaka zapadajúcemu slnku. Ako sa obraz stratil, rozutekali sa i myšlienky. Ja však chcem uvažovať i naďalej. Vybral som sa za ďalšími obrazmi. |
Mraky rozdelili nebo od zeme. Aj v ľudských životoch nastávajú okamihy, kedy sa mraky postavia medzi dvoch ľudí. Je úplne jedno, či tie mraky prihnali životné okolnosti alebo závisť, nenávisť iných ľudí. Sme pri sebe blízko ale mraky nám bránia vidieť jeden druhého. Vidieť jeho potreby, utrpenie či lásku. Mraky na duši. |
Spoza nich však svieti žiara. Nebyť jej, boli by sme v tme, nevideli by sme ani tie mraky. Svetlo, láska je v živote každého z nás nesmierne dôležitá. Ak je prisilná, podobne ako silné svetlo, dokáže človeka oslepiť a ten potom nielen nevidí, je hluchý a slepý. Ak by jej však nebolo, človek by bol ako také vyschnuté koryto rieky. Plné kameňa, dreva, bez vlastného života, len hady a jašterice by sa v ňom preháňali. |
Mraky sa pomaly plazia ďalej. Smerujú do noci. Ráno už budú stovky kilometrov ďaleko, svoju roľu budú hrať na úplne inom javisku. Na tom našom sa možno objavia iné. Možno. |
Slnko, voda, vzduch. Kolíska života. Je nám dané všetko troje. Podobne v našich životoch. Láska, vzťahy, čas. Bez nich neprebehol ešte ani jeden život dospelého človeka. Ako s nimi budeme nakladať? Tak ako s vodou a vzduchom? |
Dnes ešte svetlo na chvíľu zvíťazilo a prerazilo mraky. Musí ísť však ďalej. Aj iní potrebujú svetlo a teplo, my naopak oddych a posilňujúci spánok. Ráno už bude opäť na nás čakať. |
Aj mraky akoby pochopili, že tam kde nieje slnko nemajú šancu byť videné a postupne sa vytrácajú. Keď u človeka nie je láska, ostanú len mraky. Tam sa nepotrebujú hrať na vládcu. Tam skutočne vládcami sú a šíria sa nezadržateľne ďalej. |
Posledné skutočne ohnivé zasľúbenie skorého návratu. Tam o tisíce kilometrov ďalej žiari ohnivá guľa plnou silou, rozdáva teplo, rozdáva život. Ako dáva, tak i berie ... I láska dokáže zabíjať so stopercentnou účinnosťou. |
Iný deň, iný západ. Už je čas ... |
