V sobotu ráno, tak okolo štvrť na šesť som sa vybral na miesto činu. Žiaľ sklamalo počasie. Napriek jasnej oblohe sa kvôli silnému oparu snímky nedali použiť. Druhý deň, v nedeľu ráno bolo počasie iné.
Bratislava, mesto môjho srdca sa zobúdzala do nádherného slnečného rána. Pravda, tento snímok je ešte z času, kedy noc zvádzala dopredu prehratý boj s prichádzajúcim dňom. Len pouličné osvetlenie naznačuje, že pred chvíľou mala noc svoju plnú moc. |
Opustené žeriavy sa týčia nad Bratislavou v rôznych lokalitách. Smutný opustený les. |
V diaľke vidieť nejaké pohorie. Prvé väčšie kopce tým smerom začínajú pred Nitrou, predpokladám teda, že viditeľnosť v dnešnom úžasnom ráne bola takých 70km. Divadlo sa začína. Žeravá guľa vystrčila svoj okraj nad horizont. |
Všetko prebehlo neuveriteľne rýchlo. Doslova len o desiatky sekúnd sa už slniečko vyhuplo do svojho sedla a smerovalo vyššie a vyššie. |
V momente ožiarilo i všetky budovy, ktoré boli v dosahu lúčov. Pod Kolibou to vyzeralo ako keby jedna časť domov začala horieť. |
Nevšedný pohľad na bratislavský hrad. V diaľke sa prelieva hmla medzi rakúskymi kopcami. I jej bude onedlho koniec, proti slnku nemá šancu. |
Čistá obloha a hlavne vzduch nad Bratislavou býva vzácnosťou, zvlášť ráno. |
Trošku tvorivejší pohľad. Napriek tomu, že panorámu kazia budovy z čias komunizmu, bežnému Bratislavčanovi sa iný pohľad na východ slnka nenúka. Už sme si zvykli. |
Nuž a na záver malá ranná panoráma. Prísť do práce a mať takýto výhľad (aj keď nie vždy samozrejme), musí dobre naladiť a potešiť na celý deň. |
