Pre bežného formálneho kresťana je definícia slova "baptista" skôr označením odlúčenej vetvy katolicizmu, hraničiacej so sektou. Pravda je však úplne iná. Títo veriaci, nazývajúci sa "baptisti" vyznávajú kresťanské pravdy a vyznávačskú vieru, ktorá siaha do biblických čias, teda do dôb kedy bola vôbec prvá cirkev založená. Ich názov je odvodený od gréckeho slova "baptizein", ponorenia v súvislosti s krstom a znovuzrodením, tak ako to môžeme nájsť v Biblii. Radia sa do prúdu protestantských cirkví.
História baptistov sa začala písať už keď boli založené zbory v Amsterdame v r. 1609 a Londýne v r. 1611 ako malé skupiny veriacich pochádzajúce z anglických separatistov. Vo svojej podstate nejde o novovzniknutý zbor alebo náboženstvo, ale o spoločenstvo, ktoré tak ako iné po dobe temna a vláde jednej cirkvi, sa začali vracať ku koreňom biblických právd. Čakala ich ale ešte dlhá cesta. Poďme však ku dnešku a kostolu, ktorí mnohí z nás denne míňajú bez povšimnutia.
Na Palisádoch, medzi ulicami Šulekova a Bradlianska stojí dnes navštívený objekt. Kostol, zborový dom BJB Palisády. Keď som prichádzal, začalo pršať. |
Interiér kostola je strohý, účelný, napriek tomu na Vás dýchne atmosféra priestoru, kde sa po chvíli začnete cítiť ako niekde, kam patríte. Určite poznáte ten pocit. Vojdete do budovy, bytu, na návštevu k známym a odrazu sa začnete cítiť fajn, bez toho, aby na Vás vplývali iní ľudia. Pre niekoho môže byť takýmto miestom drevenica, pre iného chalupa či karavan, pre ďalšieho nákupné centrum, múzeum, kostol ... objekty vnímame nielen očami a ich vplyv na nás pociťujeme s rôznymi subjektívnymi predstavami a vnemami. |
Nemýľte sa, to nie je oltár. Iba priestor pre starších, kazateľov zboru. Pri rekonštrukcii kaplnky okná apsidy zamurovali. Tá bola v kresťanských chrámoch určená hlavne na umiestenie oltára, ktorý tu nahradil kazateľský pult. |
Priestoru dominuje krédo veriacich Bratskej jednoty baptistov zboru Palisády. |
Kríž od akademického sochára Juraja Hovorku. |
Pôvodná kaplnka z roku 1868 bola postavená v neorománskom slohu. Autorom bol I. Feigler ml. Obdĺžnikový pôdorys ukončuje polkruhová apsida (výklenok, na tomto zábere s červenou strechou, dnes už so zamurovanými oknami). Fasáda kaplnky je členená pilastrami. Pohľad zo zadnej strany, z priestoru cintorína. |
Históriu zboru dokumentujú staršie fotografie umiestnené priamo v kostole. |
Bočné okná sú nádherné svojou dokonalosťou. Takýto je pohľad z chóru, ktorý svojou kapacitou zvyšuje počet miest na sedenie na dvestopäťdesiat. |
Na začiatku článku ste sa pozerali na čelnú stranu kostolíka zvonku. Iste ste si všimli jej dominantu. Tá istá strana zvnútra. Poďakovanie patrí Dr. Jánovi Szőllősovi, kazateľovi zboru, ktorý bol do tejto funkcie zvolený v r. 2001 a ochotne mi poskytol čas i informácie. Viac o Bratskej jednote baptistov nájdete na ich webovej stránke. |
Poznámka k sérii o bratislavských kostoloch
I v minulosti boly kostoly cieľom rôznych indivíduí, ktorým nebolo nič cudzieho cudzie a tak veľa vzácnych diel a liturgických pomôcok zmizlo bez stopy. Našťastie, dnešná doba so sebou priniesla i možnosť dokonalejšie chrániť súkromný majetok. Všetky kostoly, ktoré som doteraz navštívil, majú rôzne zabezpečovacie systémy, popr. sú napojené na centrálny pult ochrany majetku slovenskej polície.
Nasledovať bude článok o kostole Reformovaného kresťanského zboru v Bratislave.
Súvisiace články série
Saleziánsky-Miletičova*ECAV-Prievoz*ECAV Veľký a Malý kostol* Dóm sv. Martina *
