Reformovaná cirkev na Slovensku
Príslušníci protestantského hnutia od začiatku zažívali ťažkú dobu. Tá vyvrcholila obdobím rekatolizácie, ktorému sa nevyhla ani Bratislava, vtedajší Prešporok. Napriek tomu, katolícka cirkev protestanský prúd neumlčala, i keď im aj v nasledujúcom období značne znepríjemňovala život. Reformovanú cirkev tvoria prevažne maďarsky hovoriaci veriaci. Percentuálne ide o 85% Maďarov ku 15% Slovákov. Trianon bol veľkým šokom pre reformovanú cirkev, napriek tomu si rýchlo začala hľadaťsvoje miesto v rámci Československej republiky. Aj keď jej duchovní boli pod hrozbounásilného vysťahovania nútení k skladaniusľubu vernosti a jej zákonom sa od štátu aždo Viedenskej arbitráže roku 1938 vôbecnedostalo uznania, dokázala sa postaviť nanohy. Zorganizovala tri dištrikty (preddunajský, predtisský a zakarpatský), mala 492 cirkevných zborov (z toho bolo 449 maďarských,12 zmiešaných a 31 slovenských) a pôvodneevidovala 223 168 svojich veriacich (sčítanieľudu roku 1930 vykázalo 216 662 reformovaných veriacich). Čerpané zo zdroja RKCS
Reformovaná cirkev v Bratislave
Po roku 1820 sa v okolí Bratislavy, v Jelke, Šamoríne, Reci a na Žitnom ostrove začali zoskupovať reformované zbory. V krátkom čase sa i v meste objavili prví reformovaní. Niektorí prišli za prácou, hľadali uplatnenie v priemysle, armáde, prípadne prišli na štúdiá. Krátko po roku 1890 začína túžba po vlastnom chráme nadobúdať konkrétne obrysy. Reformovaný zbor, ktorý do tej doby platil cirkevnú daň evanjelickej cirkvi v roku 1901 opustil jej Malý chrám a kúpil samostatnú budovu na Grassalkovichovom námestí, avšak toto riešenie nebolo dostatočne vyhovujúce.Preto v roku 1907 našiel zbor miesto na Námestí Milosrdných (dnešné námestie SNP), kde stála budova soľného úradu a skladu, v ktorom boli podľa tradície uväznení protestantskí duchovní odsúdení na galeje. Za budovu zaplatil štátu 94.000 korún, v roku 1911 ju zbúral a 31. októbra 1912 položil základný kameň nového chrámu. V roku 2001 mala reformovaná cirkev na Slovensku 109 735 členov. |
Projekt kostola spracovali architekti Ferenc Wimmer a Flóris Opaterny. Na stavbe sa podieľalo 15 stavebných cechov. |
Výdaje na stavbu sa vyšplhali do výšky 351.542 korún, ktoré sa podarilo vyzbierať vďaka zboru a mestu. |
Výbavu chrámu získal zbor vďaka konkrétnym darom jednotlivých členov zboru, zároveň však financie prúdili z príjmu za prenájom obytného domu na Obchodnej ulici, kde okrem bytov sa v prízemí nachádzali i obchody. |
Pohľad z chóru do priestoru kazateľnice. Strohá výzdoba dáva tušiť, že ide o miesto, kde má prednosť Božie Slovo pred pokrmom oka. Za povšimnutie stojí i fakt, že zbor praktikuje počas nedele i bohoslužby pre deti. |
Organ je druhou dominantou chrámov. Tento konkrétny pamätá časy našich predkov. Napriek tomu funguje dokonale. |
Perlička. V rámci rekonštrukcie zabezpečili vykurovanie chrámu teplovodným kúrením (radiátory), ktoré je situované pod všetkými ľavicami, kde sedávajú veriaci. Z pohľadu ergonómie a úspornosti vykurovania tak veľkého priestoru s takou výškou je to geniálny nápad. |
Toto je prvý chrám v Bratislave, kde som mohol vystúpať do veže. Všetkých päť predtým buď vežu nemali, alebo mi do nej prístup odmietli. Nuž tak poďme hore. |
Konečne na vrchole. Podo mnou drevená dlážka na ktorú opatrne našľapujem systémom hľadača mín, blúdiaceho v močarisku. Pod dlážkou kubické metre priestoru naplneného iba riedkym vzduchom, ktorý by som vďaka gravitácii zvládol prekonať v pár sekundách. Stačilo by, aby povolila (z môjho pohľadu), nie práve najspoľahlivejšia dlážka vo zvonici. |
Každý fotograf či turista sa teší, ak sa dostane na vrchol odkiaľ je nádherný výhľad. Tešil som sa i ja. Takmer márne. Zvonica bola zadebnená zo všetkých strán. Pravdu povediac, niet sa čomu čudovať. Holubí trus je jedným z najagresívnejších exkrementov, ktorý dokáže poškodiť murivo, kameň, kovy, nehovoriac o laku Vášho auta. Dodnes sa čudujem, že magistrát s tými potvorami nezatočí. Nuž tak na záver sa lúčim pohľadom na námestie (Milosrdných), SNP z výšky veže kostola reformovanej cirkvi, skrze dierku v debnení. |
Poznámka k sérii o bratislavských kostoloch
I v minulosti boly kostoly cieľom rôznych indivíduí, ktorým nebolo nič cudzieho cudzie a tak veľa vzácnych diel a liturgických pomôcok zmizlo bez stopy. Našťastie, dnešná doba so sebou priniesla i možnosť dokonalejšie chrániť súkromný majetok. Všetky kostoly, ktoré som doteraz navštívil, majú rôzne zabezpečovacie systémy, popr. sú napojené na centrálny pult ochrany majetku slovenskej polície.
Nasledovať bude článok o kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Súvisiace články série
Saleziánsky-Miletičova*ECAV-Prievoz*ECAV Veľký a Malý kostol* Dóm sv. Martina * BJB Palisády *
