Igor nebol priamo filmovým hercom, i keď hral v nespočet filmoch, krátkometrážnych ako napríklad Posledná večera, celovečerných Russkij roman, Cena odvahy, Pomocník ..., televíznych Kubo, Mladé letá Ako sa Vinco zaťal, Matka ..., a seriáloch Vivát Beňovský, Tisícročná včela, Nemocnice na kraji města po dvaceti létech. Okrem hereckej práce sa venoval i nemenej náročnej tvorbe v dabingu. Svoj hlas prepožičal napríklad Duncanovi z filmu Zelená míľa, počuť sme ho mohli aj v Nekonečnom príbehu.
Jeho hereckým životom však bolo divadelné javisko. Vyše 40 rokov bol členom Novej scény v Bratislave, kde za tie roky stvárnil nespočetné množstvo postáv. Igor patril do generácie hereckých osobností akými boli Jozef Króner, Mikuláš Huba, Julo Satinský, Milan Lasica, František Dibarbora či Vilo Polónyi. Mnohí z tejto generácie už medzi nami nie sú. Vďaka technike však po nich ostali skvosty slovenskej kinematografie a hovoreného slova.
Čo dodať na rozlúčku Igor? To, že nám budeš všetkým chýbať je pravdou pravdúcou, aj keď je to otrepané klišé. Tvoj humor, neuveriteľné príhody, zážitky, ale i Tvoj postoj k svetu okolo sú ako drahokamy, ktoré sme dnes stratili. Tvoje "ručičky bozkávam" už v obchode ani na ulici nezaznie. Čo však ostane, sú krásne spomienky na chvíle strávené s Tebou. Keď si začínal rozprávať a v príbehu účinkoval niekto, kto už nebol medzi živými, vždy si do vety vsunul: "nech mu je zem slovenská ľahká". Nuž aj ja to teraz žiaľ použijem.
Odišiel herec, priateľ, kamarát, otec, človek, Igor Čillík priatelia, nech mu je zem slovenská ľahká.
Civilné foto |
Iba niektoré internetové vydania denníkov sa zmohli len na krátku správu, dokonca si nedali ani tú námahu, pohľadať vhodnú fotografiu, napr. SME. Toto si naši umelci rozhodne po svojej celoživotnej dráhe nezaslúžia. |
