Ako som s pýrom bojoval

Veľký herec, nech je mu zem slovenská ľahká (Vlado Müler), sedel pred rokmi na verande svojej chalúpky v záhradkárskej osade na Záhorí a obdivoval buket minuloročného červeného.

Sused, nemenej známy z novinárskej brandže sa kymácal okolo s motykou, krompáčom a lopatou na pleci.

-Kamže sused? zaznel hlboký barytón ...
-Idem bojovať s pýrom Vladko ...

Po dvoch slastných hltoch a necelých pätnástich minútach sa postava vracia.

-Tak ako? znie hlas z terasy.
-Nuž, čo Ti poviem, pýr vyhral ...

Okrem toho, že ma príhoda rozosmiala, uvedomil som si koľko ráz som ja takto vzdal boj. Či už išlo o zlozvyk, o zmenu životného štýlu, či pre okolie bezvýznamné, ale pre mňa dôležité predsavzatie.

Blíži sa koniec roka a v našich rodinách bude tých predsavzatí viac ako dosť. Aj keď nejaké nedodržíme, nech je to len vždy také, ako márny boj s pýrom.