Veľký herec, nech je mu zem slovenská ľahká (Vlado Müler), sedel pred rokmi na verande svojej chalúpky v záhradkárskej osade na Záhorí a obdivoval buket minuloročného červeného.
Sused, nemenej známy z novinárskej brandže sa kymácal okolo s motykou, krompáčom a lopatou na pleci.
-Kamže sused? zaznel hlboký barytón ...
-Idem bojovať s pýrom Vladko ...
Po dvoch slastných hltoch a necelých pätnástich minútach sa postava vracia.
-Tak ako? znie hlas z terasy.
-Nuž, čo Ti poviem, pýr vyhral ...
Okrem toho, že ma príhoda rozosmiala, uvedomil som si koľko ráz som ja takto vzdal boj. Či už išlo o zlozvyk, o zmenu životného štýlu, či pre okolie bezvýznamné, ale pre mňa dôležité predsavzatie.
Blíži sa koniec roka a v našich rodinách bude tých predsavzatí viac ako dosť. Aj keď nejaké nedodržíme, nech je to len vždy také, ako márny boj s pýrom.
16. dec 2008 o 16:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 442x
Ako som s pýrom bojoval
Niekedy to nie je iba o eláne. Niekedy je to o odhodlaní. Človek sa odhodlá, pripraví, zaumieni si a vydá sa splniť svoje predsavzatie. Môže to dopadnúť i takto.
pavel ondera
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
