Na rýchlosť sme si už zvykli. Jedným pohybom sa oslobodíme zo zovretia odevu, jedným pohybom sa dostaneme k našim platobným kartám či hotovosti, jedným pohybom otvoríme dvere na stane.
Story I
Bolo krásne slnečné ráno, po bývalej autobusovej stanici v Bratislave honosiacej sa názvom „Avión“ neďaleko blízkej „štátnej“ nemocnice sa už dávno zľahla zem. Nie tak celkom, ostali tu verejné toalety, verejné WC. Chlap čo sa rútil po schodoch mal očividne naponáhlo. Už cestou sa pripravoval na ukončenie svojho trápenia. Ruky šmátrali na miestach „tabu“, kde sa oči ostatných len málokedy zastavia, pokiaľ nejde o vyslovene peknú babu či chlapa, objekt záujmu a hodnotenia proťajšku, potencionálneho partnera. Konečne sa mu podarilo predrať k jednému voľnému zo steny trčiacemu zberaču, ktorý bol ochotný (tak ako iným stokrát za deň) uľaviť trpiacemu. Zápasil zo zipsom ako školák s rubikovou kockou. Nedarilo sa. Vedľa stojaci chlap ho tíško ľutoval, keby sa nehanbil, hádam by mu sám pomohol. Živo si predstavoval tú bolesť. Konečne sa zips zajšprajcovaný nitkou z ledabolo ušitých slipov kúpených na trhu dal do pohybu. Ľudia, šťastnejšieho človeka ste nevideli.
Story II
|
Story III
Farba zipsov býva všelijaká. Od jasne bielej ako sneh až po čiernu vzbudujúcu túžbu alebo strach.
Dnes má narodeniny. Pätnáste. Predvčerom sa nám všetkým v škole chválil, že ako darček dostane pioniera, malú motorku po ktorej sme všetci túžili. Jasne nám vylíčil farby i úpravy, ktorými hodlal zdevastovať nový stroj ešte pred tým, ako naň prvý raz nasadne. Hodinu sme sa naťahovali o to, či je lepšie výfuk odrezať alebo len z neho prácne vytrieskať vlisovaný tlmič... Motorka musí aspoň zvukom pripomínať rýchle stroje vyššej kubatúry! Napokon sme sa uzniesli, že sa musí vybrať zvnútra už len kvôli policajtom. Naoko musí mašina vyzerať ako iné, spĺňajúce normy vyhlášky. Mali sme sa stretnúť práve dnes u Vlada v pivnici. Prišli sme všetci štyria. Ten piaty z nás bol už tam. Mama sa rozhodla, že namiesto motorky dostane Vlado kopu oblečenia, drahý foťák a nové hodinky. Mala z motorky strach, aby sa na nej nedorazil. Paradoxne, dorazilo ho jej rozhodnutie.
Okrem nás bolo v pivnici hádam desať ľudí. Policajti nás nepustili ďaleko, napriek tomu sme poza nich mohli pozorovať dianie. Už ho odrezali, no na krku mu stále ostalo kus hrubého špagátu. Okolo nás sa prehnal chlap s vrecom a začul som zvuk, ktorý som poznal z dovoleniek, keď som vyliezal ráno zo stanu. Bźźźźźźźź. Zips sa rozopol. Chvíľa šuchotu, bźźźźźźźź. Milosrdne zavrel jeho mladé telo pred svetom a zvedavými susedmi. Tento zips nemám rád. Čierny a odporne dlhý.
