Záhorák nezáhorák, Feroje proste odborník. Jak na elektrinu tak na kvetinky,

ktorým sa venuje v rámcipriestorových možností trojizbového bytu. Po ďalších troch orosených podnikámexkurziu do zimnej záhrady na šiestom poschodí s cieľom vybrať si ten najkrajšíexemplár jedinca paprade, pardon, nephrolepis gloriosa. Kvety v tomto bytedominujú, vidieť, že ich pestuje človek, ktorý k nim má vzťah. Pomaly mi jednupo druhej predstavuje, ukážem rukou do kúta "A tamto je čo zastromček?" "Na ty nepoznáš jahodáák?"
"Čože?"
"Vyšlechtený strom,kerý rodzí jahody. Pravda sú skór okrasné, any né sú také chutné, ale sú tojahody!"
"Neverím"prezerám stromček jak Mičurin štepy. "To nieje možné, jahody nastrome."
"Je, šak to už jebežné, kebych vjedzel že si o tem ešte nečul, zavolal bych ta ked rodzil."
"A teraz budekedy?" zaujímam sa živo.
"Tažko povjedzet,podľa vhkosci, tepua a hnojeňá tak asi o púl roku, nékedy v máji už budekvitnút. Včileky je čas vegetačného klidu, móže sa presadzit, namnožit." Už úplne zblbnutý (vhlave žblnká pivo namiesto nephrolepisu) sa živo zaujímam o to"množení".

Odvoľakial vyťahuje záhradnícke nožnice a ženie sa kstromčeku. Odcvaká asi tri polmetrové haluze a vysvetľuje.
"To sa množíodrezkáma, mosíš to doma obstrihat aby ci ostal taký deset centimetrový kúsekde sú výhonky. Mal by si to nacpat do agroperlitu s pískem a rašlinú, ale toisce nemáš, daj tam len ten písek a rašlinu.Hlboko to posaď, len aby trčál tenvrchný výhonek, ostatné mosá byt pod zemú. Nesmí to vyschnút."
Beriem haluze, cestou sazastavím ešte na jedno a idem sadiť. Doma sa porozkladám na stole, namiešampiesok a rašelinu. Práve keď obstrihávam nádejné jahodáky, prichádza domovžena.
"Ty čo prosím Ťarobíš? Celá kuchyňa je auf, všade piesok!" vyčíta.
"Sadímjahody". Sadne si oproti, skúmavosa zahľadí, asi rozmýšľa či volať rovno do Pezinku alebo či to zvládne sama.

Našťastie vyberá si druhú možnosť. Postupne zo mňa vypáči kde som na tie jahodynatrafil, spadol jej kameň zo srdca, že som to neobtrhal susede z druhéhoštoku, ktorá má tento stromček pred dverami na chodbe. Zoberie ma za ruku, dodruhej jednu dokaličenú halúzku a ťahá ma na chodbu. Zastavíme až pri susedoviestromčeku. "Porovnaj.. vieš ako sa to volá? Fikus benjamín Ty trdlomakové!"
Aj tak som ho nasadilpodľa návodu.. zdochol. Sranda musí byť.
Nedávno ideme s Ferom potrhu, cez otvorené dvere vidieť umelý strom s malými žltými a oranžovočervenými plodmi.
"Aha, Tvojjahodák" štuchnem do neho.
Omrkol strom znaleckýmokom. "Toto neni jahodák, to je jabúúčkovník." No nie jeten Fero čarovný?