Tak babi pekne čítaj, a pobav sa ako som začínal ja, aby si vedela do čoho ideš!
-Zajtra ideme kúpiť počítač, budeš ho potrebovať, oznámil mi kamarát (zároveň aj šéf). Skutočne, na druhý deň sa vraciame z firmy, ktorá nám do auta pomohla naložiť obrovské škatule s dôležitým nápisom IBM. |
Doma som pozorne sledoval ako sa všetko spája, napája a uvádza do činnosti. Kontrolky sa rozblikali a na tmavom monitore sa objavilo kopa riadkov s pre mňa nezmyselnými slovami a skratkami (mimochodom dodnes som z väčšiny z nich ešte jeleň). Postupne sme nainštalovali programy (dnes už viem aj ich špéci názov, softvér), preskúšali skener a tlačiareň. Po úmorných ôsmych hodinách a nespočetných reštartoch zaznelo ...
-Hotovo!
-Tak, počítač ti fičí, literatúru máš, o týždeň ti dodám čo treba prepísať, vyrobiť, hlavne sa zameraj na úpravu písma v Coreli . Uf, nemám poňatia čo je to Corel. Okrem tej peknej baby čo sa zjaví pri jeho nakopnutí je to len kopa anglických tabuliek!
-Vynasnažím sa, odvetím a dúfam, že to vyznelo odhodlane. Mama moja( ! ), za týždeň? Čo som Einstein? otáčam zrak hore kde predpokladám výskyt a zásah vyšších bytostí.
-Zavolaj taxík ideme do Ajrišu (Irish Pub). Na mobile veľkosti stavebnej tvárnice vyťukávam číslo a o desať minút už uháňame k lahodnému čiernemu moku Guinness. Ten večer som už po učení ani nevzdychol. Po príchode domov chvíľu hľadám vypínač, aby som tú spleť elektroniky uviedol do spánku. On a Off pamätám si chabo z angličtiny... nič také tam nie je, aha tuto, že Power. Stlačím... funguje to! Mašinka ide "hají" a ja ju veľmi neistým krokom nasledujem. |
Spolu so ženou sme sa pustili do učenia. Pomáhal každý, kto o PC čo len kolenom zavadil. Word, Excel (Office), pozná žena z roboty, ja ani ťuk. Ale Corel, to je novinka aj pre ňu. A tak prichádza na rad kámoška grafička spolu s jej kolegom, ktorí sa u nás striedajú ako suplujúci učitelia na strednej. Hneď v prvej hodine nám (mne!) vysvetlili, že PC nemožno vypínať ako vysávač, ale cez príkazy, (som zvedavý aký by dali tomu vysávaču, hahaha). Ešte po večeroch so slúchadlom na uchu riešime problémy a taje tohoto šikovného programu.
Po týždni, s očami angorských zajacov, sme ako tak pochopili základy. Kdeže samostatne tvoriť! Zážitky s mašinkami modernej doby nás však ešte len čakali. Kto používa počítač denne musí uznať, že občas to je o nervy. Prípadné zamrznutia ešte nie sú najhoršie... keď hráte Solitaire. Katastrofa prichádza, keď stratíte rozpracovanú robotu. Je na koho nadávať. Myslím, že Bill Gates spolu s tvorcami Windows a celým Microsoftom sú tými najčastejšími adresátmi všetkých nadávok sveta. Ešte horšie však je, keď takmer dokončenú trojhodinovú prácu stratíte vlastnou chybou! Nie je komu nadávať a sebe? To nie je ono!
Synovia už vyrastali s počítačom bok po boku, (podobne ako ja s guľôčkovým počítadlom, ruským ščotom, neskôr kalkulačkou, ktorej číslice na "displeji" tvorili žhavené drôtiky dočervena).
Raz som ho objavil ako vyvalený v kresle s nohami na taburetke jednou rukou striedavo ťuká do klávesnice a kliká myšou.
-Čo hráš Lemingsov? pýtam sa s hrdosťou otca už ovládajúceho Word.
-Ale nie, kreslím si v Coreli, odvetil vo svojich siedmych rokoch. Skoro ma vystrelo .
Nuž doba je iná. Voľakedy sme mali tajné denníky, fotky, dnes má každý z nich vlastný web. Voľakedy sme sa usilovne učili gramatiku, dnes (ako ma poučil syn), máme Word. Voľakedy sme na technickom kreslení používali príložník, pauzák a logaritmické pravítko, kružidlo a čo ja viem čo ešte, dnes máme AutoCad. Voľakedy sme si kupovali noviny, dnes stačí kliknúť na príslušnú záložku. Voľakedy a dnes.. dalo by sa o tom hovoriť hodiny.
Poznám kopu starších ľudí, ktorí majú do dôchodku strááášne ďaleko. Kamarát záhorák voľakedy odmietal mobil ...
-Na co by mi byu, čovjek by ani na tém pivje nemau klidu, dnes má dva. Keď sa zvrtne reč na počítače, väčšinou zavalia ...
-Na to som už starý, alebo -Načo by mi to bolo?
-Nuž keď už na nič iné, tak ako náhrada televízora, žráča času a vymývača mozgov , argumentujem zbytočne.
Napriek tomu, že babka sa už prehupla cez šesťdesiatku, stále pracuje a počítač by mala vedieť používať. A keď si minule pokecala s druhou dcérou vo videorozhovore zadarmo, padlo definitívne rozhodnutie. Počítač bude.
Nuž babka, ľahké to mať nebudeš. Len dúfam, že mašinka ktorú si vyberieš, bude brať ohľad na Tvoj vek a nebude Ti robiť naschvály ako tie naše robia nám ostatným. Tak babi, patrí Ti môj obdiv, prajem pevné nervy a veľa zábavy!
