Danka bývala na tom istom sídlisku, presnejšie v protiľahlom paneláku. Občas sa vídali v samoobsluhe a na ulici kde pracoval, cestu do roboty mali takmer rovnakú. Asi pred dvoma mesiacmi ju pozval na kávu. Príťažlivá baba, rozvedená tridsiatnička by dokázala zamotať hlavu i mladšiemu ako bola ona sama, a ako bol náš štyridsiatnik.
Trošku zmeny nezaškodí, povedal si. Sex s vlastnou manželkou po dvadsiatich rokoch sa podobá na jazdu starším autom. Viete presne kedy dotankovať, do akej polohy stlačiť spojku, kde pridať, ubrať, koľko otáčok motor znesie, čo a kde namazať, premastiť... Stále tá istá predohra, to isté prostredie, tie isté dve polohy... o desať minút je po všetkom. Ešte uistenie o tom aká je fantastická, ako ju stále milujete, posledný bozk toho večera, tentoraz už na čelo a Dobrú noc.
Pokušenie menom Danka je prisilné. Nevinný flirt, ktorý mal v podstate len vyburcovať predstavy na maximum prerastá do túžby naplniť ich. Len raz, aspoň raz. Po dvoch týždňoch stretávania sa, opatrného testovania či aj druhá strana chce to isté, po rozhovoroch, ktoré sa vždy opatrne ale iste točili okolo sexu, citov, to ani nemohlo dopadnúť inak. Skončili v posteli. Jeho sebavedomie, to v hlave i to poniže nadobudlo rozmerov, kedy mal dvadsať a svet i baby mu ležali pri nohách. |
Ráno sa rozlúčil, zobral batožinu, kľúče od bytu, auta a pešo sa vybral smerom do práce. Bez problémov sa mu podarilo doraziť do hotela u Danky v protiľahlom paneláku, pani domáca, hotelierka a zároveň roztúžená milenka ho už čakala v negližé. Naplánovaný program sa stával realitou, čas ubiehal ako voda, prebiehajúce dianie predčilo aj tie jeho najodvážnejšie sny.
Krátko po polnoci sa na sídlisku ozval alarm. Driemkajúci seladón, ktorému predsa len došiel dych a dobíjal baterky sa strhol. Áno, bolo to jeho auto, ktoré zúfalo volalo o pomoc. Jeho nové auto, ktoré opatroval ako oko v hlave, pre ktoré v prvé dni ani oka nezažmúril. Opatrne nazrel cez záclonu, naokolo sa zdalo všetko v poriadku. Vybral z vačku kľúče, namieril diaľkové a píp,píp,píp alarm zmĺkol.
Napriek únave, napriek roztúženému vzdychaniu z teplého letiska ostal pri okne.
Aha, tamto sa mihol akýsi tieň, napína zrak do tmy...
Jasne, i teraz ho vidím... niekto tam chodí, mumle polohlasne. Je síce dosť ďaleko od auta, ale je tam. Teraz je schovaný za tým stromom.
Keby som sa mu dostal za chrbát... musím obehnúť celý dom, víri mu v hlave. Napochytre naťahuje krátke pyžamové gate, cez plece sako, do ruky rúčku od metly. Schody berie po dvoch.
Opatrne sa prikráda k postave opretej o strom, kryje ho neveľký krík. Chlap v kabáte, kapucňa na hlave pozorne sleduje parkovisko.
No počkaj! jeden posledný skok, švááác po chrbte. Ozve sa ženský výkrik. Strhne mu kapucňu a vypleští oči.
Pozerá do tváre vlastnej ženy, ktorá si vzala jeho príkaz k srdcu a tiež ju zobudil alarm. Keďže nemala kľúče a diaľkové ovládanie , rozhodla sa vlastným telom brániť spoločný majetok, o ktorý sa už o mesiac pri súde hádali ako psi.
