Kvasenie je proces, ktorý dáva kvasenému obsahu nezameniteľnú chuť, je to proces premeny cukrov, proces ktorý naše chuťové bunky dokáže vybičovať do nepríčetnosti a posadnutosti. Zvlášť ak sa vykvasený produkt následne spracuje destiláciou a výťažok sa skonzumuje vo väčšom množstve. Destilácia karfiolu však nehrozí. Už len z toho dôvodu, že ide o pochutinu vhodnú ako príloha k jedlám, majúcu špecifickú chuť, ktorá vhodne dopĺňa požiadavky gurmánskych chuťových pohárikov.
Na prípravu potrebujeme samozrejme karfiol, čas a jednotlivé prísady. Soľ, vodu, karotku, zeler, cesnak, nové a čierne celé korenie, zelené korenie, jalovec, chilli papričku, štvorlitrový a sedemdecový pohár.
A tak poďme na to!
Karfiol rozoberieme na ružičky a premyjeme vodou. Nezabudnem ako tento úkon opomenuli urobiť v kuchyni počas mojej vojenskej služby. Z vyprážaného karfiolu sme potom vyťahovali na svetlo Božie krásne zelené húsenice a chrumkavých ucholakov. |
Soľ je samostatnou kapitolou a na jej množstvo sa názory líšia ako pri kvasených uhorkách tak i pri karfiole. Rokmi som si overil dávku dve a pol poriadnej polievkovej lyžice na štvorlitrový pohár. Aby som ju tam napratal zaručene všetku, rozmiešam ju v menšom množstve vody, zalejem naplnený pohár a dolejem vlažnou vodou rovno z vodovodu. Nemusíte sa báť žeby nálev ostal v spodnej časti slanší. Prebublávaním uvoľneného oxidu uhličitého sa soľ dostane i na najvrchnejšie poschodie. |
Pohár je naplnený, zelenina zaliata nálevom. Cesnak som schválne umiestnil na kraj pohára aby bol dobre viditeľný. Je akýmsi barometrom, ktorý nám oznámi, že proces kvasenia už treba zastaviť. On totiž krásne zmodrá skoro až do fialova. Je len málo produktov modrej farby, ktoré je človek ochotný skonzumovať a medzi zeleninou hádam nenájdeme ani jeden. Aj napriek modrej farbe však cesnak môžeme jesť po celých strúčikoch. Ostrosť, ktorá väčšine vadí sa takmer vytratí ale chuť cesnaku ostane. Je proste vynikajúci. |
Teraz prichádza na rad náš univerzálny kvasný uzáver v podobe sedemdecovej zaváraninovej fľaše. Aby ho nevytlačil obsah štvorlitrovky, naplníme ho tak do polovice čistou vodou. |
Umiestnime ho do otvoru štvorlitrového pohára a doplníme vodu až začne pretekať do misky pod ním. Vodu pravidelne kontrolujeme a dopĺňame, zabránime tak vzniku plesňového povlaku na hladine. |
Po dvadsiatich štyroch hodinách už vidieť mliečny zákal, neklamný znak kvasenia. Musím Vás však upozorniť na jednu menej príjemnú vec. Každý kto už varil karfiol vie, že aróma ktorá sa šíri spod pokrievky nie je práve vôňou od Calvina Kleina. Je to však len slabý odvar arómy, ktorá sa šíri pri kvasení karfiolu. Celý proces vyslovene smrdí. Jediným riešením je umiestniť celý pohár do miestnosti kde nám nebude smrad otravovať život. Vhodná je komora, špajza, pivnica či garáž. Ak si hotový karfiol naberieme na tanierik smrad zmizne, ostane len perfektná chuť. Ozaj to stojí za to! |
