Dedinský „Neckerman“, kde dostanete kúpiť všetko od ricínového oleja po menšiu lokomotívu v základnej výbave však už bol zatvorený.
Predajná doba končila v tento deň o jedenástej doobeda a nasledujúce otvorenie hrozilo až na druhý deň. Čo už? Zamieril som do neďalekej krčmy, hádam to nie je jediný obchod v tejto obci. Usadil som sa na terase s orosenou desinkou a čakal na niekoho z domácich, krčmárka mi oznámila, že dedinu nepozná, vraj nieje odtiaľto.
K vedľajšiemu stolu sa posadil chlapík s malým deckom na kolenách, zatiaľ čo druhý zamieril k pultu. Po chvíli priniesol kofoly a nejakú sladkosť pre malého. Toho však viac zaujímal ošarpaný mobil kolegu. Začal sa po ňom siapať a o chvíľu už s ním mlátil do dosky stola. Zvedavo som čakal čo povolí ako prvé. Mobil, doska alebo nervy majiteľa telefónu?
-Prestaň okríkol ho otec
-Len ho nechaj, aj tak je služobný
A tak malý trieskal veselo ďalej. Zvuk úderov zrejme nebolo to pravé orechové a tak ho šmaril o dlážku a razom z neho urobil rozobrané lego. Chlapík pokojne pozbieral kryty, batériu a pomaly začal stavebnicu skladať.
-Dúfam, že už je po ňom mrmlal, budú mi musieť dať nový, pokiaľ niekde v šuplíku nenájdu podobnú vykopávku
Mobil však poslušne pípol, vyžiadal si pin a fungoval ďalej.
Spomenul som si na časy, kedy sa mobily podobali na aparáty z verejných telefónnych búdok, kde slúchadlo bolo ešte spojené s aparátom strunovou šnúrou a tieto „mobilné“ komunikačné prístroje boli výsadou horných desať tisíc, ktorí si ich mohli dovoliť a aj s úspechom používali v reštauráciách a na verejných priestranstvách, aj keď veľa krát hovorili len do nemého aparátu.
Spomenul som i na časy, kedy som v predajni u prvého operátora na Slovensku odstál hodinový rad na svoj prvý mobil, bezmála polkilový.
Spomenul som si na pokazený displej na služobnom mobile, na situáciu, keď som žiadal vymeniť ho za nový. Sám šéf ho rozobral a s pájkou v ruke sa v ňom vŕtal dovtedy, kým ho neopravil.
Dnes je doba iná. Vo firmách (aj keď nie vo všetkých!) sa mobily pravidelne menia. Sám som si mohol vybrať z ponúkaných troch modelov. Na niečom sa dá šetriť, no na komunikácii sa nesmie. Presnejšie povedané, nemalo by sa.
Tak som teda vytiahol svoju služobnú tenučkú Nokiu (aj na dovolenke musím byť predsa dostupný, ak by si z firmy na mňa spomenuli), a zavolal manželke tú „jobovku“, že obchod bude otvorený až zajtra.
-Ale prosím Ťa, od toho zatvoreného obchodu sa vyberieš uličkou vpravo, na ďalšej odbočke vľavo a tretí dom, taký žltučký, tak tam zazvoň keby mali zatvorené. Sú to také súkromné potraviny. Krkovičku ani uhlie tam síce nemajú, ale chlieb a mlieko určite. Jeden deň to bez mäsa predsa vydržíš! Napokon, môžeš si dať tú konzervu so sójovým mäsom.
Len som prevrátil oči. Už len toto mi chýbalo!
