Somarinky po byte

Len tak si sedím za stolom a pozerám na vedľa sediaci pár. Len tak ma napadne ako to bolo, keď som bol v ich veku. Vo vzduchu lietajú slová o tisíckach €uro, je jasné, že jeden má viac a druhý menej. Len tak ma napadne, o čo prichádza ona alebo on, ak sa zabuchnú do toho správne bohatého partnera.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Nie, nechcem zavádzať minulosťou, kedy na tom boli obaja finančne rovnako a to bolo to pravé orechové. I vtedy existovali majetnejší a chudobnejší. Chcem len zaspomínať na to čaro, kedy sme spoločne budovali vlastný domov.

Pamätám si, ako sme spoločne vyberali prvý stôl do obývačky, ktorý mal nahradiť tú dosku na papundeklovej krabici, prikrytej vyšívaným obrusom od mamy z vena. To bolo radosti. Postupne sa podstavce kvetináčov zmenili z prefarbených tehál na ozajstné stojany. (Jeden máme ešte práve taký tehlový ;-) ).

Aj izby sa zmenili. Vydrané parkety prekryli koberce, starú linku vystriedala nová, knihovňu sme menili hádam trikrát. Pamätám sa ako sme sa tešili z každej novej poličky, batérie v kúpeľni, ako bola pre nás darom z nebies desaťročná sedačka, ktorá vystriedala starú váľandu zo šesťdesiatich rokov. Najviac ale tešili maličkosti, ktoré sme si poriadili sami a za vlastné. Dodnes sa neviem rozlúčiť s takou, dnes už starou varechou, ktorú som pokreslil fixkami a používal ako výstražný nástroj voči našim malým nezbedníkom, (mimochodom ani raz som ju na tento účel nepoužil), starou vázou, prvou kazetou (hit skupiny ABBA), s lustrom čo má vyše dvadsať rokov ... tých vecí by sa našlo...

Za každou z nich je určitá situácia, väčšinou sme si ich vyberali spoločne alebo navzájom darovali. Plne začínam chápať svojich rodičov, ktorí lipli na všelijakej starine.

Doba sa zmenila. Ak je jeden či obidvaja z partnerov movitejší, majú bývanie zariadené v okamihu. Poviem Vám, poteší, ale určite nie tak, ako tešilo nás a našich rodičov budovanie vlastného domova kúsok po kúsku ... Človek si tak možno viac váži hodnoty a konzumný spôsob života je mu vzdialenejší.

Nedávno som začul, že práve konzum je na vine vzniku svetovej hospodárskej krízy. Všetko ihneď i za cenu pôžičky, ktorá sa môže veľmi ľahko pretaviť do exekúcie. Nie som proti, i my sme splácali tú našu mladomanželskú desať rokov a z takto poriadenej práčky sme mali rovnakú radosť ako keby sme na ňu našetrili.

Človek sa obklopuje vecami, ktoré použil možno raz a odvtedy ležia kdesi v skrini. Robili to naši rodičia, robíme to i my. Akurát vinou doby, je tých vecí čoraz viac. Keď sme sa sťahovali prvý krát, stačil nám žigulák. Druhý raz to už bola vé-tri-eska, dnes, hrôza pomyslieť, hádam by nestačil kamión Coca cola.

Tak rád by som sa vrátil na začiatok a mal v byte len to najnevyhnutnejšie. Ale keď mi je do šľaka ľúto za každou starou somarinkou.