Svokra a údené, najlepšie je studené... hovorí sa. Neverte tomu priatelia, aj keď niekedy...
No, poznám priateľa, ktorý keď svokra odchádzala na bicykli do dediny za ňou kričal
-Kamže mama?
-Na cintorín!
-A bicykel kto donesie naspäť?
Zaplo jej až na tom cinteri a týždeň sa s ním nerozprávala, nevadilo mu to.
Inokedy sa stalo, že sme v robote nafasovali novinku, Biolit. Hádam nemusím pripomínať ako to smrdí a načo to slúži. Daroval to svokre. Vraj
-Mama, tu máte novú voňavku, nie je to lacné, ale ja na Vás predsa nebudem šetriť.
Dobrá žena uverila, hádam aj odpustila jeho predošlé žartíky. Došlo jej, keď sa zaťko váľal po dvore od smiechu a ona smrdela horšie ako kožuch ošetrený naftalínom.
Musím uznať, jeho svokra mala nielen zmysel pre humor, ale aj dávku zdravého rozumu, ktorý jej napovedal, že ide o akési testovanie sa, pokiaľ až môže zaťko zájsť. Dopadlo to dobre. Vzťah sa vyjasnil, hranice sa stanovili a myslím, že dodnes žijú v pohode.
Nechcem tu ospevovať svokry a zatracovať ich nevesty a zaťov. Vždy ide o kompromis, ktorý tak ako aj v manželstve posúva vzťahy do inej roviny. Už tu nie je moja milovaná dcéra, syn, ale dvaja ľudia, rozhodnutí zvyšok života stráviť spolu. Už tu nie je predstava matky o dcére čoby riaditeľky minimálne regionálného úradu, nadnárodnej spoločnosti, ale dcéry-rodiča, ktorá sa stará o rodinu, ktorá prijala úlohu matky, čo je prioritou a predurčením v živote každej ženy. Kariéra, vedomosti, predstavy rodičov musia dočasne ustúpiť tomuto poslaniu dcéry. Potom tu máme syna, ktorý už neprejavuje toľko náklonnosti mame a otcovi, ale jeho prioritou je nová partnerka, často v očiach mamy konkurencia jej samotnej. Bojovať proti tomuto prirodzenému behu života, ktorý zadeklaroval sám Boh (ateisti, môžete si na miesto neho dosadiť prírodu), je čírym nezmyslom.
Tak isto zo strany detí je čírym bláznovstvom chcieť si prispôsobiť rodičov svojho proťajšku (svokrovcov, obhajobou) k obrazu svojmu.
Najhoršie je, ak jeden z partnerov začne obhajovať postoje svojej mamy v prípade utvárania zvyklostí a pravidieľ v jeho novej rodine. Vtedy prichádza k bodu, kedy si partneri začnú vyčítať postoje, správanie vlastných rodičov, čo v konečnom dôsledku povedie k nenávisti toho, ktorého náš proťajšok preferuje. Varujte sa takýchto situácií!
Najlepší model je ten, keď si určíme hranice, za ktoré nie sme ochotní ísť. Je to vo všetkých prípadoch, kde sa vyskytujú slová
-Mama hovorila, mama si myslí, mama by to chcela takto, veď aj mama mi hovorila, aby som si dávala pozor...
Na takéto slovné spojenia zabudnite. Aj jeden aj druhý! Máte vlastný svet a z toho už prežitého si treba zobrať to pozitívne, v žiadnom prípade "akési" dávno zabehnuté modely!
Trvalo mi roky, kým som na filozofiu svokra-zať či svokra-nevesta prišiel. Možno som ťažko chápavý a iní na to prídu v cuku-letu. Svokra je tvor oveľa citlivejší a vnímavejší ako je to v prípade muža, svokra. Žena viac dbá o výchovu, budúcnosť, smerovanie a blaho svojich detí, doslova krvopotne odrodených v bolesti, prežila si svoje pri výchove v bežných dňoch, kedy je muž mimo, citlivejšie vníma detskú pubertu i tú skutočnú, psychické zmeny, lásky, sklamania, plač, smiech, radosť dieťaťa. Prežila si viac lásky i bolesti. Prežila si viac strachu i radosti. Je to poslanie ženy, proti tomu žiaden dišputát. Niet sa teda čomu čudovať, ak je to práve svokra, ktorá si nedokáže predstaviť, že jej dieťa bude v rukách niekoho iného, že je to práve svokra, ktorá chce ešte v dospelosti, po osamostatnení, založení vlastnej rodiny kecať do vzťahu a života svojho dieťaťa.
Možno je toľko vtipov o svokrách práve preto, lebo sa jedná o čas, kedy si ešte neuvedomujú, že v podstate ich deti nepotrebujú mentorovanie a usmerňovanie, rady, zaručené isté riešenia, byť sú myslené s tými najčistejšími úmyslami.
V momente, keď pochopia, že ich deti sa ocitli presne v tom istom okamihu života, ktorý oni prežívali pred ix rokmi, kedy odmietali rodičovskú autoritu v istej rovine (toto ešte áno a toto už nie), kedy si chceli veci riešiť po svojom i za cenu, že sa prídu vyplakať na ramienko mamy s priznaním,
-mama mala si pravdu,práve v tom momente pochopia, že sa prerodili z matky do svokry.
Svokra nie je urážka. Podľa toho v akom štádiu života sa nachádzajú všetci tí, ktorí majú právo hovoriť svokra-mama, podľa toho si vedia ceniť jej existenciu. Byť svokrou, je dar. Mali by si ho vážiť obidve strany. Jedna za to, že sa jedná o človeka, ktorý daroval život môjmu partnerovi a vychoval ho tak, že som sa s ním neváhal zosobášiť, druhá preto, že moje dieťa sa osamostanilo, berú moje rady prevažne-vážne (keď aj nie, veď právo mýliť sa mám i ja ...). Už to nie je len môj syn alebo moja dcéra, už sú to naše deti, rodina. Snažme sa byť čo najlepšími deťmi. Zároveň Vy mamy, snažte sa byť čo najlepšími svokrami.
Venované mojej mame. |
