Už večer sa chystá na ráno, nový deň. Plánuje ho od najmenších drobností. Ranná káva, deti, partner, odchod do práce, plánuje si pracovný deň, poobedie, večer. Niečo je ochotný počas jeho priebehu korigovať, niečo nie. Ak voľačo zmení jeho plány v dobrom, prijíma tento zvrat pozitívne, v opačnom prípade negatívne. Večer si povzdychne, -Toto som nestihol, nevadí, zajtra. Zajtra?
Každý z nás má iné priority a iný, vlastný svet.
-Rád by som preinvestoval na tejto stavbe 42 miliónov. Mojej firme by to celkom postačilo, provízia by bola, povedzme desať percent. Samozrejme na súkromný účet.
-Budem nad tým uvažovať, na schválenie potrebujem súhlas ostatných poslancov našej miestnej časti.
-Zohnala si mi tie biele mašle? Áno? No ty si super, bez toho by som tam ani nemohla ísť. Jasne že je to cool, bez nich sa môžem ísť tak obesiť!
-Počuj Jano, potrebujem dostať syna k Vám do školy. Pamätáš sa na ten kšeft z domom na Peňažnej?
-Jasne, to si mi ani nemusel pripomínať.
-Ešte máte tie zlacnené krby?
-Už sa vypredali, ale zastav sa zajtra, mám tu jeden čo bol prezentačne vystavený na dvoch výstavách. Urobím Ti cenu.
Zopár všedných situácií. Všetko funguje dovtedy kým nenastane hraničná situácia a nedonúti nás zastaviť sa, porozmýšľať o vlastnej budúcnosti v inom svetle. A niekomu ani to nič nepovie. Veď máme ešte dostatok času a život predsa ide ďalej. Ozaj?
Obyčajný pád zo schodov, stromu. Všetky plány sú v okamihu minulosťou. Jedno pošmyknutie, pád, behom ktorého preletia mysľou všetky dôležité momenty dosiaľ prežitého života ako v biografe z čias nemého filmu. Ostrá bolesť prebehne šijou, obrazy minulosti, detstva, lások sa strácajú, myseľ vypína, vnímanie bolesti mizne tak rýchlo ako posledné známky života. Ešte posledný pohľad na plafón schodiska, na nebo nad hlavou, na vetrom letiace, odviate listy stromu, jasné slnko, tvár blízkeho. Život končí.
V tom momente končia i všetky behy za úspechom, imaním, ocenením i túžbami. Za všetkými malichernosťami sveta. Náš život končí tak ako život rybičky či večného optimistu pavúka, ktorý si i v sklenenej fľaši otočenej hore dnom utká pavučinu a čaká na muchu, ktorá nikdy nepriletí.
Život začína pre každého nečakane a podobným spôsobom väčšinou i končí. Nech pred tým zatvárame oči počas obdobia nášho produktívneho veku, prosperity a dokonalého zdravia ako chceme, jeho koniec je vždy tu, sedí nám za chrbtom ako nečakaná smršť, ktorá nás v okamihu prevedie z existencie do neznáma. Slzy, smútok, krátky nekrológ a čas, ten večný lekár začína liečiť bolesť pozostalých. Pomníček na cintoríne, kvety, časom zažltnuté foto, dokedy? Dve tri generácie a človek je už len jedným z dávnych predkov. |
Život na tejto zemi stojí za to. Nevieme kedy pre nás osobne skončí, žime ho tak, aby sme po prechode do toho druhého nemuseli povedať, ešte toto som chcel, toto som nestihol, zameškal ... S láskou v srdci stihneme všetko podstatné v nám určenom čase. A Láska, je predsa Boh.
