Historické pozadie vzniku dnešných dvoch evanjelických kostolov
Dnešná náboženská tolerancia, ekuména bola v časoch reformácie niečím nemysliteľným. Protireformačné kroky katolíckej cirkvi si často spôsoby nevyberali, skôr platilo heslo "účel svätí prostriedky".
V Bratislave, vtedajšom Pressburgu existoval zvláštny stav, ktorý volali kompromisným katolicizmom. Bolo to možné predovšetkým vďaka umiernenému kráľovi Maximiliánovi II., Habsburgovi /1564-1576/. Neskôr tento stav vystriedal iný. Rudolf II, syn Maximiliána, vychovaný v Španielsku, nebol k evanjelikom taký zmierlivý, preto už za jeho vlády na konci 16. st. sa začali boje proti nekatolíkom. S Rudolfom II. sa začínalo 17. storočie, storočie konfesionálnych povstaní a vojen.
Po vzniku bratislavského ev. zboru v roku 1606 striedali úspechy v jeho raste neúspechy. Vplyv na tento stav mala predovšetkým situácia v Európe, protireformačný boj nadobúdal čoraz väčšie rozmery. V Čechách vypuklo stavovské povstanie, ktoré sa r. 1621 skončilo popravou českých pánov a tým sa začala 30 ročná vojna.
Na základe kráľovského povolenia 1636 začali evanjelici stavať svoje prvé dva kostoly. Napriek obmedzeniam a pod nohy hádzaným brvnám sa im ich podarilo dokončiť a dodnes stoja na svojich miestach, pravda patriace už niekomu inému. Kostol slovensko–maďarského ev. zboru na Uršulínskej ulici (postavený v r. 1658) zhabali podobne ako kostol pri Hlavnom námestí (postavený v r. 1638) za dramatických okolností v roku 1672. Prvý dostal rád uršulínok, druhý rád jezuitov.
Po Šopronskom sneme na ktorom prijali čiastkové ústupky evanjelikom výmenou za spoločný postup v boji proti Turkom, mohli síce evanjelici stavať nové kostoly, no ich počet bol značne obmedzený. Namiesto odobratých 888 chrámov, smeli postaviť cca 50 kostolov, po dva v každej župe a kráľovskom meste. Značne oklieštená a zdevastovaná evanjelická cirkev však nedisponovala dostatočnými financiami ani ľudskou silou a tak dostavali len 38 kostolov. Menej známy je fakt, že podľa záverov Šopronského snemu museli byť kostoly postavené z dreva, na presne určenom mieste a to počas jednej sezóny. Evanjelici pochopili, že im odobraté bratislavské chrámy (z kameňa a muriva), už nikto nevráti. Jasné diskriminačné podmienky tak značne obmedzili stavby a na druhej strane, keď katolícka väčšina Európy stavala honosné chrámy za pomoci talianskych architektov a umelcov, drevené evanjelické kostoly evokovali u svojich veriacich poníženie a paradoxne i pokoru, ktorá ich vieru upevňovala.
V roku 1682 začali v Bratislave so stavbou druhých dvoch modlitebných miest. Vyhradený priestor na Panenskej ulici zastavali z troch strán murovanou stavbou, pravda, konštrukcia nesúca štvorstrechu bola drevená. Výška budovy nesmela prevýšiť ostatnú zástavbu, preto bolo potrebné siahnuť po takomto rozčlenení vrcholkov strechy nakoľko sa jednalo o pomerne plošne rozsiahlu budovu, ktorá vtedy mohla prijať až 1200 veriacich. Druhú modlitebňu, slovensko-maďarskú postavili v tesnom susedstve a je dodnes súčasťou domu na Panenskej 28.
Ešte pred prijatím Tolerančného patentu (1781), ktorý prakticky ukončil protireformačné ťaženie, podarilo sa 24. mája 1774 získať povolenie na stavbu Veľkého kostola pôvodne Nemeckého evanjelického kostola, od panovníčky Márie Terézie. Začala stavba tretej dvojice kostolov stojacich do dnešných dní.
Veľký kostol
Povolenie prišlo s podmienkou, že kostol nesmie byť výstavný. Je situovaný na pozemku v primeranej vzdialenosti od ulice. Jeho výška opäť spĺňa podmienku nepresahovania nad ostatnú zástavbu.
Iným dojmom však kostol pôsobí zvnútra. Dôvodom prečo sa rozhodli pôvodný artikulárny (povolený na základe zákonného článku – artikuly zo Šorponu), kostol prestavať bolo (okrem nevyhovujúceho technického stavu), zvýšenie počtu veriacich z pôvodných dvoch tisíc až na päť. Jeho stavba bola preto nevyhnutnosťou. Postavený bol v r. 1774 – 1776. |
Ako vidieť, drevo vystriedali iné materiály nosných častí (kameň, tehla, murivo). |
Nádherný a jednoduchý oltár z drahších materiálov. |
Nad oltárom sa nachádza kazateľňa, miesto odkiaľ kazateľ oslovuje veriacich. Vyvýšené miesto pre kazateľa bolo v tej dobe (bez ozvučovacej techniky), nevyhnutnosťou ak mali všetci veriaci ( v tomto prípade cca 2000), dobre počuť. Podobné kazateľnice nájdeme v každom staršom kostole. |
Detail výzdoby kancľa, nad ktorým je vzkriesený Kristus. |
Tento v poradí už tretí, monumentálny organ postavila r. 1923 firma Rieger v Krnove /Gebrüder Rieger - Jägerdorf/ na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Architektonické riešenie jedného z najlepších a najväčších organov na Slovensku je dielom architekta Christiana Ludwiga. |
Vždy ma fascinovalo množstvo ovládacích prvkov týchto nádherných nástrojov. Už ako dieťa som obdivoval pána organistu v bojnickom kostole, kde bolo na chóre moje obľúbené miesto, pokiaľ som už teda do kostola musel každú nedeľu povinne naklusať. |
M. Walch vytvoril centrálny priestor s kazateľnicovým oltárom a dvoma poschodiami chórov. Výška monumentálnych klenieb nad strednou loďou stúpa k strednému poľu a znova klesá, tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít, ako som sa mal možnosť pri návšteve kostola presvedčiť na vlastné uši. |
V pozadí detaily klenieb pod organom. |
Veľké lustre visiace v priestore vždy zaujmú svojou symetrickosťou. Tento visel dosť nízko, a tak neostávalo nič iné ako si pri jeho zachytení ľahnúť na chrbát. Ramienka ani nepočítajte, má ich presne osemnásť. |
A tak sa pre dnešok lúčim s Veľkým kostolom a presúvam sa do menšieho v susedstve, kde ešte prebiehajú služby Božie. |
Malý kostol
V tesnom susedstve Veľkého kostola nájdeme Malý kostol. Podľa plánov M. Walcha a pod vedením staviteľa Františka Röemischa ho od 18. júla 1776 do 8. novembra 1777 postavili členovia slovensko-maďarského zboru ECAV.
Od rána to boly tretie služby Božie, prvé v nemeckom jazyku, druhé v anglickom. Prišiel som v čase končiacich tretích služieb konajúcich sa v maďarskom jazyku. Aj keď som nerozumel ani slovo, cítil som sa skvele, atmosféra pokoja a lásky tu z priestoru kostola priam sálala. |
Dominantou priestoru je jednoduchý ale krásny oltár s kazateľnicou napravo. |
Strohá výzdoba oltára, centrálne zameraného na stred vesmíru veriacich, na Pána Ježiša Krista. |
Obraz znázorňujúci históriu cirkvi od pokrstenia Krista po dnešok. Autorkou je Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. |
Pri opačnom pohľade od barokového oltára vidíme jednoduchý priestor s chórmi z troch strán. |
Organ bol postavený v roku 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov, Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. Je doslova vtesnaný do priestoru na milimeter. |
Detail kazateľnice. Postava znázorňuje Mojžiša. |
Detail výzdoby oltára. |
Týmto pohľadom končím dnešné rozprávanie o histórii a súčasnosti dvoch zaujímavých bratislavských kostolov patriacich k sebe. Možno nie všetkým stačili informácie tu uvedené, ktoré som mohol čerpať vďaka podpore vedenia cirkevného zboru ECAV v Bratislave, najmä predsedajúceho farára brata M. Šefranka a brata kurátora M. Šebestu. Zároveň som čerpal informácie z bohatej studnice Prof. Ing. arch. Janky Krivošovej, PhD., viac info na www.ecavba.sk. |
Poznámka k sérii o bratislavských kostoloch
I v minulosti boly kostoly cieľom rôznych indivíduí, ktorým nebolo nič cudzieho cudzie a tak veľa vzácnych diel a liturgických pomôcok zmizlo bez stopy. Našťastie, dnešná doba so sebou priniesla i možnosť dokonalejšie chrániť súkromný i cirkevný majetok. Všetky kostoly, ktoré som doteraz navštívil, majú rôzne zabezpečovacie systémy, popr. sú napojené na centrálny pult ochrany majetku slovenskej polície.
Zoznam kostolov a farností, ktoré odmietli tento spôsob prezentácie
Iste sa niekomu nemusí páčiť spôsob akým prezentujem bratislavské kostoly. Keďže chcem postupne osloviť všetky farnosti spravujúce kostoly na území nášho mesta (cca 58), do tohoto zoznamu zaradím tie, ktoré spoluprácu a zviditeľnenie z akýchkoľvek dôvodov odmietli. Zoznam je čisto informatívny.
Kostol Sv. Ladislava; Špitálska ulica č. 7, kongregácia Rogacionistov.
