Pripadám si ako v zlom sne, každú chvíľu očakávam, že spoza plenty vylezie skrytá kamera. Som v Prahe, kúsok od Karlova mostu, v obchodíku, butiku. Našťastie ma napadne riešenie.
Bratislava, Dunaj, Slovensko, hneď za riekou Moravou! Nie som Rus ani Poliak, som Slovák a rozumiem Vám...
Babe zaplo. Asi si spomenula na cestu k Balatonu, kde síce nikomu nerozumeli ani fň, ale celkom pohodlne sa dohovorili na prvej zastávke, v poslednom väčšom meste na Dunaji chvíľu potom ako opustili hranice svojej vlasti.
Keďže som pôvodom z Moravy, tak som sa zľutoval a prešiel na češtinu, len aby sme našu obchodnú transakciu dotiahli do úspešného konca, mikina z výkladu skutočne za to stála.
Táto úsmevná príhoda má však vážnejší podtón. Naše bratské národy sa od seba pomaly ale iste vzďaľujú. Žiaľ musím konštatovať, že je to hlavne našou zásluhou. Pri potulkách Prahou som si všimol stánky obsypané titulmi na DVD. Od americkej proveniencie až po národnú českú. Slovenský titul ani jeden. Pravdou je, že kto chce, v predajniach nájde (nejaké tie staršie obkukané), pravdou ostáva, že bežný človek, konzument, siahne po dostupnom a lacnom. Ak by sme sa nad tým mali zamýšľať hlbšie (čo iste s potešením urobia všetci v diskusii), museli by sme zobrať do úvahy i iné pravdy. Tie, čo už neradi počujeme.
Slovenská tvorba je stále na nule, Bátoryčka na tom nič nezmenila. Slovenskí herci hosťujú v českých zemiach pramálo, väčšinou sa upínajú na komerčné projekty a bľabotajú česky len taká radosť, niekedy je to až k smiechu. Slovenský dabing stojí ešte stále o tri triedy za českým a je tým pádom málo žiadaný. Kvalita českej produkcie, či sa jedná o televízie alebo kinematografiu je natoľko na výši, že o slovenské projekty je medzi verejnosťou minimálny záujem, pričom od rodiny v Česku viem s akou nostalgiu spomínajú na slovenské pondelňajšie inscenácie.
V celom európskom svete prevláda trend rúcania hraníc a bariér. Je to len a len dobre, všetci sme ľudia s rovnakými vlastnosťami, túžbami i potrebami. Jediné čo tvorí rozdielnosť sú finančné možnosti a sociálne prostredie tej ktorej krajiny a jej obyvateľov. Tie by sa mali časom dostať na približne rovnakú úroveň. Hádam potom sa začnú rúcať i tie dočasné, umelo vytvorené jazykové bariéry, ktoré z nás dvoch, bratských národov robia cudzincov v pravom slova zmysle. Ja len dúfam, že sa toho ešte dožijem.
Jazykové bariéry medzi bratmi
Praha centrum. Vstupujem do obchodíku. -Dobrý deň, chcel by som si pozrieť nejakú mikinu. Hele Máňo pocem, je tady ňákej Polák. Prichádza ďalšia predavačka, vysvetľujem jej, že som Slovák. Takže Rus, skonštatuje a v pamäti dáva dokopy slovíčka. A što vy by chaťeli?