Kto má z toho prospech?

Pri každej návšteve som sa s obavou nechal poškriabať jeho strniskom na brade a utekal sa do kúpeľne pozrieť, či mi náhodou netečie krv. Bozkávanie bolo u deda akýmsi národným zvykom pri ktorom sa nerozlišovalo, či ide o chlapa alebo ženu.

Nikdy nezabudnem na poľovačky s druhým otcom a druhým dedom. Po výkriku "kakáš" nasledovali salvy z brokovníc, ktoré sa snažili zastaviť unikajúceho bažantieho samca "kohúta". V tomto poľovníckom združení asi 25 kilometrov od Bratislavy bola komunikačnou hladinou slovenská maďarčina. To je Vám taký jazyk, kde sa používajú slovenské názvy všade tam, kde neexistuje ekvivalent v maďarskej reči. Pravda, neraz išlo o výrazy, ktoré by mali svoje vyjadrenie v maďarčine, ale pohodlnejšie bolo použiť slovenský výraz. Tak či tak, aj tak tomu všetci porozumeli okrem mňa, sopliaka.

Poľovačky, zabíjačky, rodinné oslavy, to všetko sa nieslo v duchu bezbariérovej komunikácie i za použitia rúk a nôh. Raz sme sa z jednej svadby chceli vypariť o niečo skôr a tak sa otec snažil vyhovoriť na psa zatvoreného v byte. Vraj, ak sa nevrátime, tak to náš Brenek nevydrží. Sestra mu vec ozrejmila spôsobom jej vlastným.
- Neboj Eči, ak múdry, pose..., ak sprostý, roztrhne ho!
Na takýto argument ozaj nebola odpoveď. A tak sme do rána ostali pod celtovým stanom veľkosti futbalového ihriska a užívali si svadobné veselie.

Nuž ale o inom som chcel. Neviem či je to dobou alebo slobodou. Neviem či je to bažením po moci, alebo túžbou po vládnutí. Neviem vlastne čím to je. Voľakedy keď bolo Československo soc-demo podobne ako Maďarsko, nikto nikoho neobviňoval, nikto nevykrikoval o národnostiach, a že bol voľajaký Trianon, Benešove dekréty, Viedenská arbitráž som vedel len na základe navštevovania škôl. Všetko bolo zabudnuté, všetko bolo nastavené na optimálne fungovanie a bol pokoj.

Po nástupe slobody zacítili isté skupiny príležitosť ako sa priživiť a živiť práve na tom, že budú zastupovať skupiny ľudí, ktorým poľahky nakukali do hlavy svoje predstavy. Tak je to i v Maďarsku i u nás. A my im to žerieme a oni sú na tom existenčne závislí!

Hrdo sa mlátia do pŕs, že im ide o zachovanie identity, o blaho tej či onej skupiny. Ide im o vlastnú existenciu a nenahraditeľnosť. Ide im o peniaze.Ak sa pozrieme pár rokov späť, kedy bola SMK vo vláde a mohla si ukrajovať zo spoločného koláča väčšie sústa, bol relatívny kľud. Po jej odchode do opozície nerobia nič iné ako decko na piesočku, ktoré stratilo lopatičku ktorou hrabalo k sebe. Chodia vyplakávať do EU, kuť pikle do "kotliny", odmietajú vysvetľovať, diskutovať, pripadá mi to, že si po udalostiach posledných dní spokojne mädlia ruky.

Slovenskú, podobne ako i maďarskú či českú identitu netvoria politické kruhy, ktoré sa snažia zviditeľniť osočovaním a výzvami k neznášanlivosti. Ktorí neváhajú použiť akýkoľvek prostriedok len aby ostali byť tými nenahraditeľnými strážcami a ochrancami práv národa či menšiny. Identitu obyvateľstva hlásiaceho sa k tej či onej národnosti tvoria obyčajní ľudia žijúci v štátoch na čistých alebo zmiešaných územiach so svojimi zvykmi a kultúrou. Štát sa zaviazal dozerať na práva obyvateľstva i menšín, a poskytovať priestor i prostriedky na zachovanie ich identity. Myslím, že na Slovensku majú menšiny nadštandardné podmienky.

Dnes je hádam každému nad slnko jasné, že Slovensko ostane Slovenskom nech by už snahy spoza hraníc boli akokoľvek silné. Provokácie a kauzy nič neriešia a nevyriešia. Tak prečo sa vôbec dejú? Odpoveď bude hádam jasnejšia, ak si položíme otázku kto z toho ťaží. Kto z toho bude mať prospech?

Ľudia ako môj dedo určite nie... tak kto?

foto perex http://www.luno.hu/mambo/index.php