Fakt, že Bratislavu, jej centrum, denne navštívia stovky turistov, ktorí znamenajú v konečnom dôsledku "peniaze", nemožno spochybňovať. Prídu, poobzerajú, skonzumujú, zaplatia a odídu. Takmer každý je vybavený fotoaparátom a fotí o stošesť. V centre je toho skutočne veľa čo stojí za povšimnutie a čo oku lahodí. Stačí však jeden dva trefné zábery a mienka o dokonalom centre sa rozplynie ako para nad hrncom.
Bol by som rád, keby sa tieto zábery dostali až na magistrát. Nie kvôli kritike, skôr sa domnievam, že o nich naši radní ani nevedia. Neviem si predstaviť poslanca, ktorý by sa zatúlal na odľahlé, ale pri tom veľmi blízke miesta bez toho, aby mal na nich osobný záujem. Prepáčte, ale tento môj názor sa vo mne zakorenil vďaka činnosti nášho parlamentu, dúfam, že vo Vašom prípade to neplatí.
Predstavte si, že sedíte niekde v Kuala Lumpur, rozhodujete sa kam sa pozriete na budúci rok, známy Vám ukazuje fotky z nádherného mesta na "modrom" Dunaji a medzi iným zbadáte tieto momentky. |
Začneme pár metrov od samotného centra na Kapitulskej ulici. Spoza plotu, ktorý sa márne snaží skryť realitu môžete vidieť takýto obraz.
Stačí sa len obzrieť a je Vám nad slnko jasné, že v tejto zrúcanine nemôže pulzovať život.
Túto turistickú nádheru vidieť z diaľky, už pri pohľade z Farskej ulice.
Ak zabočíte doľava, na Kapitulskej uvidíte takýto "malebný domček". Paradoxom je, že na barabizňu neváhali osadiť "dobové" teleso verejného osvetlenia. Možno v noci je to skutočne pôsobivé.
Opäť zabočíme doľava. Prepoštská ulica skrýva dve perličky z časov dávno minulých. Toto je prvá z nich.
A toto druhá. Smerom k Ventúrskej nájdete tento objekt po pravej strane.
Zelená ulica č.3. Zadebnené okná (aspoňže zmaľované na zeleno), vidno priamo z Hlavného námestia. Teraz ma napadá, kade tí obyvatelia do toho domu vlastne vchádzajú?
Dom je v tesnej blízkosti najnavštevovanejšieho miesta v Bratislave a väčšinou súčasťou každej fotografie Michalskej veže. Táto rozbitá strecha, okná z ktorých trčí už mesiace lešenie z dôb socializmu, budova asi bez majiteľa priamo susedí s objektom Michalskej Brány.
Zámočnícka ulica č.3. Ulička nadväzujúca na korzo. Pár metrov od vynovených budov a podnikov, kde turista zaplatí za kávu takmer 3€, na neho číha takáto minulosť, skôr špina.
Zámočnícka ulica č.7. Zatuchlina stíha zatuchlinu... Za povšimnutie hádam stojí zamurované okno. Ktovie kým, a ktovie kedy. Na to prečo, sa odpoveď asi tak ľahko nenájde. Hlavne, že majiteľ podniku má nové dvere a okná, čo tam po fasáde!
Ďalší skvost na ktorý sú turisti iste zvyknutí z krajín bývalého socialistického tábora. Škoda len, že kopa z nich si tento nepochybne zvečnila. Budova sa nachádza oproti podniku Prašná brána.
Cestou necestou som neobišiel Nedbalovu ulicu. Starý nápis môže pôsobiť nostalgicky, no keby bola mojou rodnou rečou japončina, skôr by mi vadil vzhľad domu č.10.
Napriek tomu, že cirkev disponuje nemalým majetkom, stav budovy gymnázia Uršulínok je taký aký je, čo sa už o susediacom chráme povedať nedá. Hádam čakajú na peniaze od ministerstva kultúry, školstva ...
Ani na Františkánskom námestí to nevyzerá ružovo. Pohľad na dom č. 9 od kostola Františkánov. Aj keď vidieť, že v jednom okne sa svieti, celkový dojem z celého záberu evokuje pocit, že sme sa ocitli v minulom storočí pri opustenom dome určenom k demolícii. Žiaľ, sme v krutej realite 21 storočia.
A pohľad z druhej strany. Iba pripomínam, že ide o námestie ktorého rekonštrukcia stála nemalé peniažky. Ako sme sa zasmiali v komédii režiséra Trošku... "Když už nemáte peníze, kupte si krepovej papír a udělejte kulisy "... V tomto prípade by sa to určite vyplatilo.
Voľakedy vychýrený obchod s čerstvým pečivom na Obchodnej č.5 už takmer pätnásť rokov nefunguje. Slúži ako plocha pre reklamné letáky. Asi tiež nemá majiteľa.
Prechod na Jedlíkovu z Obchodnej. Skutočne lákavý, alebo ľakavý?
Tento domček si pamätám ešte ako dieťa. (Obchodná 70). Zub času mu síce ublížil, zjavne to však nikomu nevadí. Stačí na neho dať zopár cedúľ modernej doby, zaplátať eternitovú strechu plechom, nechať si ho pomaľovať hieroglyfmi ktorým rozumejú len vyvolení chudáci, a objekt môže fungovať ďalej.
Touto výčitkou sa pre dnešok rozlúčim. Takto vyzerá nábrežie z pohľadu turistov, ktorí sem pricestovali po hladine Dunaja. Z druhej strany som to ani neodfotil, veď kto by sa rád pozeral na dvojmetrový plot! Nuž ale návštevníci mesta žiaľ musia. Hladinu si môžu obzrieť tak akurát zo svojej kajuty alebo vyhliadkovej terasy lode.
Bratislavčania si už na necitlivosť zo strany magistrátu zvykli, teda neprekvapilo nás, že keď sme sa dnes (12.4.09), vybrali na nábrežie mohli sme tak akurát čumieť na pomaľovaný hliníkový plot od Starého mosta až po Nový. Ono totižto asi nejde robiť rekonštrukciu po častiach, to treba zavrieť všetko. Zavrieť, rozrýpať, pracovať podľa harmonogramu (teda nie tak aby sme to čím skôr urobili, inak by stavenisko nezívalo prázdnotou), veď času je dosť a plán je plán. Zabudli ste ale na tých, ktorí u nás strávia iba zopár hodín, na turistov. My bratislavčania to už nejako predýchame, Dunaj nám neutečie, len škoda, že taký Japonec, Nemec, Brit, si odnesie fotku plota, staveniska a nie panorámy krásneho "modrého" Dunaja. A možno sa raz na prístavnom móle objaví nápis: "Bratislava zatvorená! Rekonštrukcia!". Veď u nás je možné všetko.
Joj a to som zabudol na "olešeňovaný" bratislavský Hrad! O ňom možno nabudúce.
