Nečum stále cez to okno, všímaj si aj mňa... poposedávaš na tom sedadle, tlačíš sa do okna, čo tam chceš vidieť?
Ja Ti poviem Janka, nemám to ľahké. Ráno sa ženiem do roboty ako besný, len aby som tam bol skôr ako najvyšší šéf. Minule ma predbehol... za to mohli tie výčitky mojej ženy, že prečo nezatváram tú zubnú pastu. Kým som jej vysvetlil, že dnešné výrobcovia rátajú s tým, že sa k obsahu nejaký ten kyslík dostane a že išlo o zanedbateľné opomenutie, pretože tuba je aj tak už prázdna, ubehlo tých päť minút, ktoré mi šéf vytýkal. Čo by si na to povedala? Mlčíš. Ja viem kukáš cez okno a je Ti to jedno...
Jani! Nepozeraj takto na mňa tými veľkými očiskami. Bola to moja chyba.... ale, ... pozri čo ten somár predo mnou robí! Chce predbiehať. Čo nevidí, že ten kamión má takmer kilometer? To si myslí, že ho s tou svojou hrčou predbehne? To nestihne! Oproti ide! Do .... prepáč že som musel tak brzdiť až ti čelo pristálo na skle... to ten blbec.... tak sa ponáhľa, len aby bol na cinteri skôr ako my.
Aby som nezabudol, potrebujem poradiť.. žena sa mi fláka po večeroch, ja viem chce si užívať. Aj minule mi tvrdila, že ide s kámoškou... Síce boli, teda odchádzali od nás spolu, i sa vrátili... Ale po tých "pár" drinkoch mi vraví - Nám sa nič nemôže stať, len cestou domou sa pri nás zastavili voľajakí juhoši v audine, vraj kočky, zvezieme Vás, čaká Vás neuveriteľný zážitok, stačí len nastúpiť!
Iste hahá, povedal som jej, si taká blbá, alebo sa len tak tváriš? Ty nevieš o čo ide? Mala si šťastie, že vás tam nevtiahli nasilu! A to že akože je na smiech? Ja viem Jani, každú babu poteší, keď pocíti, že je žiadaná... a ona hrdinka, môže odmietnuť! A čo keď nabudúce sa ťa nebudú pýtať a rovno vás hodia do auta? ááále, darmo im to vysvetľuješ, veď sú to baby. Prepáč, Ty to asi vidíš inak. Malá, nemá, škaredá... prepáč Jani, mne sa páčiš... taká by mala byť baba, chápavá, a nemá hahahahahaha.
Poviem Ti, aj my chlapi sme pekné potvory. No povedz, čo by si mi urobila, keby som namiesto pekného večera stráveného spoločne pri CSI krimi odišiel akože na služobnú večeru? Bola by si nasr... dená však? Hm a to ešte nevieš všetko! Večera síce bola, ale len taká narýchlo, Dáša s modrými očami bola neodolateľná... Tých pár hodín v hoteli aby som sa stihol vrátiť pred desiatou však stálo za to... a ona? Uverila... aj jedna aj druhá....
A čo si myslíš, že moja žena nemala podobný románik? Určite mala, tak ti to poviem! Veď sme všetci len ľudia! A celá spoločnosť je taká, len si otvor noviny. Ja sa aspoň starám o rodinu, nie ako iní... čo si užijú... a už sa nevrátia, veď ju mám predsa rád... máme dieťa...
No, len si choď. Bavorák, sedmičkový. P-OOOO... Jasne, tí môžu všetko a my nič... Bodaj by si ďalší krk vykrútil! Už len za ten nový zákon! Vraj harašenie! Haraší im. Chcú sa opičiť po Amerike. Tam vraj povieš babe máte pekné oči, a už Ťa môžu zavrieť... no chápeš to? Ty so svojimi okáľami? Ako si máš potom zbaliť partnera? To jej mám hovoriť ... máte krásny charakter? Povahu? Ste sčítaná? A čo tá, ktorá nemá rada knižky a je blbá jak pantofeľ? Tej čo mám povedať? ... Chorá krajina. Vydajú asi nejakú príručku prípustných fráz.
A včera. Čo sa mi včera stalo, to Ti musím povedať, inak ani nezaspím. Mám sekretárku, takú postaršiu harpyu ale je fakt dobrá. Má len jednu vadu... myslí si o sebe, že je Pamela Anderková či tak voľajako sa volá ta americká nula a že ju každý chce dostať do postele. Aj vtedy, keď som jej navrhol tykanie, odpovedala vraj, ale nemyslite si šéfe, že tým ma niekam dostanete.... , chachá, už len ju! Občasné poznámky o tom ako jej to dnes svedčí vždy spražila pohľadom zabíjajúcim vola.
No a včera nabehla ku mne do kanclu. Namiesto pozdravu, mám Vás! Z toho sa už nevykrútite. Ako prvá sa budem biť o svoje práva ženy, ktorej dávajú nemiestne sexuálne návrhy. Aha!
A vytrčila predo mňa dva bonbóny, ktoré som jej ráno nechal na stole... Mozart Kugel.... Mozartove guľe...
človek aby sa bál kolegyni darovať aj hromničnú sviečku.... ktovie ako ju mieni použiť a čo to v nej bude evokovať.
Pomaly sme už tu.... hentam ma čaká manažér Jožo, len mu cez okno podám papiere.... brzdím... ukazujem Jožovi, aby išiel na moju stranu auta... sem, poď sem.... nie neotváraj tie dvere! zarevem, keď sa chytá kľučky spolujazdca. Do šľaka, mucha domáca, Janka, ako som ju pomenoval už v Nových Zámkoch, kedy mi vletela oknom do auta v momente mizne otvorenými dverami.
No vidíš, zmizla. Kto? pýta sa zbytočne. Janka, tak dobre som si s ňou pokecal. Čumí na mňa ako na blázna.... Uľaviť duši za to niekedy stojí.
